Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.05.2012

I Teoremi bola úplne prvá skupina, ktorú som si z talianskych kedy kúpil. To bolo tuším Roxy ešte na Vysokej. Nevedel som, čo čakať, ale surový zvuk kombinovaný s prehnanými talianskymi vokálmi som veru nečakal. O to som bol radšej!

Pomalšie tempo, ale o to emotívnejšie spievanie sa v kombinácii s prebasovaným zvukom (a basa je jasne dominujúci nástroj) dáva na úvod jasne najavo, že skladba Nuvola che copri il sole udáva albumu smer kamsi k hard rocku. Zlovestnejší variant toho istého sa priženie v Qualcosa d’irreale a je jasné, že nič jemnocitné sa tu diať nebude. Besný virvar Il dialogo d'un pazzo Jemnocitný úvod A chui non sarà più navnadí na myšlienku, že by sa predsa len mohlo dostaviť aj niečo baladické a je tomu tak! Spevná, na pomery albumu, mravná skladba sa počúva sama. Podobne ako ďalšie kúsky, ktoré v nastolenej línii držia posty a hučia ako letka sov, ktoré zabudli, že sú samotárky. A tak uplynú Passi da gigante i Impressione a pristavím sa pri záverečnej nebezpečnej skladbe Mare della tranquillità. Má v sebe zakomponovaný aj zaujímavý klávesový vstup a tonu vyhrávaní vrátane akéhosi bubeníckeho sóla.

Mohol by som týmto zakončiť svoje nadšenie z albumu, keby sa na ňom nenachádzali ešte dva bonusy. A tak pokračujem. Sognare je vcelku precukrovaná naliahavá záležitosť, ktorá však občas značne vytvrdne. Keď som prvý raz počul po taliansky spievanú zrýchlenú verziu skladby With you there to help me od Jethro Tull v podaní I Teoremi, nechápal som. Je to sranda i bomba zároveň. Preto všetkým odporúčam si Tutte le cose aspoň raz v živote vypočuť. Je to... zážitok.

Skvelý album.