Reakce na recenzi:

alienshore - @ 12.06.2016

Santana je samozrejme pojem v hudbe ako takej. Koncom 60-tých a začiatkom 70-tých rokov priniesli progresívnu zmes latino-rocku a jazz/fusion-rocku, ktorá ich preslávila po celom svete a je dodnes najpodstatnejšou kapitolou v ich kariére. Prišli roky 80-té a to sa už kapela viac pohybovala vo vodách hudobného mainstreamu, kde sa nie veľmi úspešne snažili skĺbiť pop-rock s prvkami latinsko-amerických rytmov. Carlos Santana sa postupne dostával na okraj záujmu a až super-úspešný Supernatural (1999) mu prinavrátil celosvetový aj mediálny ohlas. Bolo to však niečo, za niečo. Popové tendencie a orientácia na rádiové hitovky jasne dominovala.

Od Supernatural je to v podstate línia komerčných albumov. Avšak máme tu jednu zaujímavú výnimku. Je ním Shape Shifter. Prekvapivo sa jedná o takmer inštrumentálne dielo a jedinou spievanou skladbou je Eres La Luz. Na začiatok k vám prehovorí indiánsky hlas a vzápätí sa valí prvý regulárny inštrumentál Shape Shifter. Typické a dokonalé rysy v sebe nesie bombastická Nomad. Občas sa objavia nejaké tie ezoterickejšie výplne, ktoré slúžia na vykreslenie akéhosi inštrumentálneho konceptu. Pomalé skladby ako Angelica Faith, Never The Same Again a In The Light Of A New Day majú zasnený charakter, podobný veľkému hitu Europa z roku 1976. Carlos má jedinečný dar spievať cez svoj nástroj. Latino sa začne viac kuť pri Macumba In Budapest, Mr. Szabo a hitovejšie poňatej Eres La Luz so spevom Andyho Vargasa. Koniec zabezpečuje výborne prepracovaná Canela, a taktiež aj lyrickejšia Ah, Sweet Dancer.

Shape Shifter síce nie je tak vášnivý a horúci ako Abraxas alebo Santana III, ale je jednoznačne návratom k skutočnej podstate "santanovskej" hudby s modernejším feelingom. Neprekračuje žiadne hranice a ani nepredkladá nevídané štýlové kotrmelce. To už má Carlos Santana za sebou. So svojimi spolubojovníkmi sa pohybuje v známom teritóriu a využíva "know-how", ktoré roky-rokúce patrí len jemu. Produkčne, zvukovo aj inštrumentálne krásna nahrávka, ktorá obsahuje kopec pekných momentov. Tým najlepším je však Carlosova gitara! A ten zvuk, ten zvuk!!!