Reakce na recenzi:

alienshore - @ 25.08.2016

V klipoch z 80-tých rokov sa to len hemžilo chlapmi s natupírovanými vlasmi, make-upom a frajerskými gestami. Glam-metal, hair-metal či pop-metal sú názvy, ktoré charakterizujú rockových hrdinov tejto dekády. Samozrejme nezaobišlo sa to bez sarkastických poznámok, vtipov alebo aj urážok od kritikov, či rigidných rockerov. Nuž, to sú tie roky 80-té, kontroverzné a zaujímavé zároveň. Vymenovanie kapiel by zabralo príliš veľa miesta, no niektoré boli aj veľmi talentované. Jedna z nich je aj Europe z krajiny troch koruniek.

Švédsko preslávila najmä Abba a tá je z určitého hľadiska neprekonateľná v oblasti popovej hudby. Europe sú nesporne ďalšou významnou skupinou, ktorá rovnako propagovala túto krajinu smerom von do sveta. Švédsko sa stalo neskôr metalovou veľmocou, no o Europe sa vyjadrujú s úctou aj samotní metalisti, keďže boli hudobnými idolmi v období ich dospievania. Jedným z dôvodov je aj album The Final Countdown, ktorý v roku 1986 rozbil rebríčky predajnosti a stal sa doslova, a do písmena symbolom 80-tých rokov.

Je to rock, metal alebo pop? V skutočnosti sú tieto tri hudobné žánre spojené do jedného kompaktného celku. Z produkčného hľadiska je to dokonalá práca Kevina Elsona, ktorý dal albumu nezameniteľnú osemdesiatkovú príchuť. Bolo pravidlom, že na albume musia byť aj hity. Joey Tempest ako hlavný skladateľ však nenapísal jeden, dva, tri hity. Napísal ich rovno desať! Prevládajú pompézne a zvukovo rafinované klávesy, no ich ťah na bránku je stále dostatočne heavy. Jediný kto sa staval na zadné bol John Norum a keďže jeho vplyv na album ako taký bol malý, tak si po vydaní The Final Countdown zbalil svoje fidlátka a odišiel. To, čo ale spravil najmä v gitarových sólach je na nezaplatenie. Tempest zložil geniálne skladby, no Norum im dal ešte ďalší rozmer a to tým, že každé jedno sólo postavil na myšlienke a zároveň aj melodike.

O titulnej skladbe The Final Countdown si môže myslieť každý čo chce, no je to generačná hymna vtedajšej éry. Vždy som obdivoval aj silu balady Carrie, skvele napísaný emocionálny song. Čo iné by mali chlapi robiť, než spievať ženám aké sú krásne. Aj toto je jeden zo zmyslov rockovej hudby. V skladbách ako Rock The Night, Danger On The Track alebo Ninja sa zvíjajú tvrdšie gitary a divokejšie klávesové party. Moja najobľúbenejšia je perfektne šľapajúca On The Loose, ktorá je krásnym príkladom tvrdosti a melodiky. Či už je to prvá alebo druhá strana vinylu, tak je to v podstate jedno. Obe sú nabité obrovským nasadením a charizmou.

Europe je skvelá kapela a vždy ňou aj bola. Joey Tempest je veľký hlas, úžasný frontman a vysoko nadpriemerný skladateľ so zmyslom pre kvalitnú melódiu. Jeho kolega a klávesák Mic Michaeli bol nepochybne prínosom v skladateľskom procese a osvedčil sa aj v ich druhej tvorivej fáze. No a John Norum to je zase gitarista v najlepšej tradícii Garyho Moorea a Johna Sykesa. The Final Countdown sa stal neprekonateľným monumentom, ktorý sa Europe nepodarilo doteraz prekonať. Bol zaujímavý a kontroverzný vtedy, a zároveň rovnako aktuálny je aj teraz. Nepochybne bude zaujímať aj ďalšie mladé generácie poslucháčov, ktorí určite radi prepadnú čaru skutočne pôsobivých melódií a bombastických aranžmánov.