Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.07.2014

Nedávno som chcel podarovať známemu dajakú muziku jeho srdcu blízku, nuž, keďže žerie 80. roky a kulma-imidžové kapely, rozhodol som sa pre niekdajšiu „Final countdown“ veličinu Europe. Posledné dve štúdiovky mali dosť nadšené recenzie, spomínali sa kľúčové slová ako Led Zeppelin, hard rock, ktorý priaznivec poriadnej rockovej muziky by tomu odolal? Obzvlášť, keď oba albumy zabalené v krabičke čoby Two original albums vyšli na priaznivých 10 EUR. Riadenie osudu býva pekne zriadené, nuž sa len sotva udrží na vytýčených trasách. A preto sa oba albumy napokon nedostali k adresátovi, ale skysli u mňa. Prvý z dvojice prírastkov pochádza z roku 2009 a ide o Last look at Eden.

Pseudoklasicistický úvod Prelude plynulo prejde do hardrockovej titulnej žuly Last look at Eden. Mám z nej strašne dobrý pocit, niečo podobné zažívam pri skladbe Perfect stangers od Deep Purple, čo nespomínam náhodou. Hudba Europe mi najviac zo všetkého pripomína práve novodobé inkarnácie spomínanej hardrockovej veličiny. Aj mohutná rifovka Gonna get ready s úsečnými slohami je viac ako vydarená, nechýba tichá medzihra, kde znie prakticky len nejaký šum a spev, kým sa dostaneme k šťavnatému gitarovému sólu. Veru, keď sa to vie, netreba rockovej hudbe žiadne falošné vrstvenie, tobôž opozičné vymedzovanie. Catch that plane posadila na zadok nielen rytmiku, ale i poslucháčov. Samozrejmosťou je prehnaná melodika spievaných častí, toto majú hudobníci odkojení nástupom MTV v malíčku. Nejaká ta balada, ktorá vytlačí slzu aj z oka drsňáka, čo namiesto toaleťáku požíva hrubozrnný šmirgeľ, nesmie chýbať, takže je tu New love in town. Ale neplačte, vzápätí vám jednu švihne tvrďácka vec The beast a môže začať poriadna mela. Mojito girl sa našťastie nepribližuje ani latino sféram a ani pieskovým morským plážam, je to pohodová hardrocková skladba s nevtieravým gitarovým sólom (výnimočne sú rýchle prsty ochromené v prospech nálady). No stone unturned napĺňa úchylku v kombinácii hardrockovej muziky s orientálnym nádychom, plus sem primiešali patrične vtieravý refrén a dokonca sa ozvú i nejaké ejtýs klávesy. Celé je to neskutočne pompézne a napodiv to funguje. Only young twice stavia na kontraste tvrdých rifov a akýchsi clivých slôh, kde sa cukruje o sto šesť. U devil U sa drží melodického hurhaju, Run with the Angels tiež, takto dajako by dnes znela klasická zostava Guns n’ Roses. Záver patrí smutnučkej balade In my time, ktorá je fajn. Gitara trilkuje, kde sa dá a keď je na záver potrebné vytrhnúť srdce z hrudi, neváha tiahlo sólovať.

Prekvapivo výborný novodobý hardrockový album, priaznivcom štýlu ho môžem iba odporučiť. Jasné, zvuk má mestami dosť metalový nádych, dnes je to populárne, navodzuje to dojem akože tvrdosti, ale to sa dá prežuť.