Reakce na recenzi:

hejkal - @ 25.02.2023

Leslie West, mamutí gitarista s medvedím hlasom, ikonická postava americkej hardrockovej veličiny Mountain vydal už v roku 1969 sólový debutový album s prorockým názvom – Mountain.

Leslie West bol u nás odjakživa jedným z najuznávanejších muzikantov. Ešte som ani poriadne nevedel chodiť, ale Mountain som mal v ušiach hádam častejšie než zápalky s vatou. Americký hard rock bol na rozdiel od toho britského výrazne tvrdší, priamočiarejší a nepomerne surovejší. Však si porovnajte tvorbu hoci Grand Fuk Railroad a Led Zeppelin. Borci z Mountain boli na americké pomery značne britskí. Skladby boli melodicky pestrejšie a aj hudobné postupy vykazovali známky geniality. Určite v tom zohral rolu Felix Pappalardi, ktorý produkoval albumy majstrovských muzikantov z tria Cream. Každopádne, sólový debut Leslieho Westa sme doma nemali. Dlho som z neho poznal len skladby Long Red (z koncertného albumu Live – The Road Goes Ever On), Blood Of The Sun (z Twin Peaks) a Dreams Of Milk And Honey (z koncertnej Dream Sequence z albumu Flowers Of Evil). Na toto dielo som naďabil náhodou, niekde v CD bazáre, za pár šupov. Vzal som si ho hneď, bol som zvedavý. Bolo to v dobách, kedy sa ešte na internete nepovaľovalo všetko, čo si zmyslíte. Pamätám si to nutkanie, aby som bol čím skôr doma a následnú slasť, keď sa ozvali prvé tóny Blood Of The Sun a ja som vedel, že všetky očakávania budú naplnené i prekonané.

Keby som mal byť stručný, tak vedzte, že tých pár viet, ktoré som pred asi šestnástimi rok mi napísal na Progboard, stále platí:

„Hrmotný Westov hlas nemá cenu ospevovať, to sa musí počuť. Gitara hučí, drví a gniavi všetko, čo jej v ceste stojí (včítane záverečnej akustiky). Málokedy si interpret dá tak výstižné pomenovanie, ale West je hora, na ktorú sa treba surovo vyšplhať, aby ste sa mohli šmyknúť na sánkach, pričom sa už v diaľke ozýva hrmot lavíny.“

Akurát, že stručný nebudem. Desať skladieb akoby z oka vypadlo z tvorby kapely Mountain. Sú tu ostré posadené hardrockové kúsky (Blood On The Sun, Baby, I’m Down, Dreams Of Milk & Honey, Southbound Train), melodicky výrazné veci (Long Red, Better Watch Out, Storyteller Man, Look To The Wind), plusom sú niektoré silné bluesové momentky (Blind Man). Nechýba ani jeden cover, Dylanova This Wheel’s On Fire. Dylan ju zložil na džemovačkách s The Band už v roku 1967, ale oficiálne tento záznam vydal až v roku 1975 na Basement Tapes. The Band ju nahrali na album Music From Big Pink (1968). V tej dobe to bola pomerne populárna skladba, hrali ju ako Trinity (Julie Driscoll a Brian Auger), tak The Byrds a dokonca aj austrálska kapela Flake. A našli by sa aj ďalšie variácie. West z nej urobil hrubozrnnú hardrockovú smršť, wau! Spomeniem ešte zaujímavé ukončenie albumu, skladba Because You Are My Friend je akustická.

Muzike kraľuje spev. Je v mixe vytiahnutý viac, ako bývalo zvykom (v Mountain už takto vpredu nebol). West robí česť hromovým hlasom so surovým bluesovým cítením. Verím, že slabšie povahy by mohol až vystrašiť a je mi jasné, že niekomu sa to nemusí páčiť. Mne tieto prirodzené talenty, ktoré nešetria hlasivky, imponujú. A keďže sprievodná rytmika s tučnou gitarou vie, ako tvrdiť muziku, nemôžem tvrdiť, že by ma čokoľvek vyrušovalo. Sem-tam počuť klávesy, staromilsky klavírne a organové. V podstate je to tridsaťpäťminutové vyvrcholenie, ale keďže na Rockboard možno chodiť aj pred dvadsiatou druhou hodinou, tak to radšej nebudem rozvádzať.

Ťažko sa mi odosobňuje. Tento akoby prequel k Mountain. Je skrátka úžasný. Raz sme šli so Žalmanmi z nejakej akcie a viezli sme Liteckého-Švedu. V aute hralo toto CD a on sa spýtal, čo to je. Uznanlivo kýval hlavou, pretože je to človek, ktorý vie, ako má znieť autentická bluesová muzika. A ja tiež kyniem piatim hviezdam, aby sa neostýchali a ocenili toto dielo. Toto je pre mňa absolútno. Poctivá rocková muzika, úžasný zvuk, jedinečná osobnosť za mikrofónom a gigant gitary v jednom. Extáza.