Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.04.2015

Lynyrd Skynyrd je vlajkovou loďou južanského rocku, čo aj na staré kolená pláva neohrozene vpred.

Svojim štrnástym štúdiovým radovým albumom (rôzne špeciálne, raritne orientované, dosky á la Legend nerátajúc) dáva stále najavo, že bez ohľadu na počet zosnulých členov (a že ich je požehnane) tu bude až dovtedy, kým bude vlajka konfederácie viať nad rockovou hudbou. Last of a dyin' breed ponúka okrem nového basáka Johnnyho Colta osvedčenú dávku hard rockového boogie z južnej časti USA v štandardnom prevedení, ktoré už pravdepodobne lepšie nebude. Slajd na úvod titulnej skladby nakopne svižné južanské boogie, prekvapuje výrazné potlačenie klávesov (čo je jav takpovediac celoalbumový). Skynyrdov by v tom nespoznal iba ten, kto sa orientuje v rocku severnejšie alebo sa v ňom neorientuje vôbec. Posadená citovka One day at a time dokazuje, že kapela nestratila svoju tvár, nech sa vrásni ako len chce. Koľkí z "poďme s dobou" rockerov by o sebe mohli po štyridsiatich rokoch tvrdiť to isté? Keď sa tvrdí, tak je to priam metalový sound, čoho dôkazom je modernejšie poňatá skladba Homegrown. Ak má prísť slaďák, je to klasická popárňa známa už z čias Twenty, čo zasa neváha otŕčať na obdiv kúsok Ready to fly. Najlepšou skladbou albumu je zabahnené boogie Mississippi blood. Akoby sa sem zniesol duch prvých albumov kapely. Predpokladám, že nadupaná záležitosť Good teacher si nájde dostatok priaznivcov v radoch tvrdšie orientovaných rockerov, nezaujímavý slaďák Something to live for zasa osloví dostatok amerických rádií. Vybrnkávané intro sa nás snaží presvedčiť, že Life's twisted, čo následne ráznym buchnátom potvrdí nasrdený refrén. A srdnatá divočina Nothing comes easy z nastoleného smeru neuhne ani o piaď, čo doske rozhodne prospelo. Dosť bolo ostrosti, dumajúca náladovka Honey hole zastiera i hrmoce v pomerne melancholickej nálade, avšak tie vsunuté hard rockové vyhrávky sú k zožratiu. Tradičná cudno-clivá kombinácia uzatvára album v piesni Start livin' life again, asi, aby sa poslucháč upokojil a vo finále nedostal infarkt.

Ako dnes býva nechutným zvykom, ešte album poriadne nevyšiel a už existuje viacero limitovaných verzií s rôznymi bonusmi. Pokiaľ sa dostanete k ultimátnej limitke, vyrúti sa na vás aj štvorica skladieb typu spevná rockovka (Poor man's dream), južanské boogie (Do it up right), špinavá baladická dumka (Sad song) alebo dokonca moderne (dobovo) zafarbený hard rock (Low down dirty). Čo dodať na záver? Free bird či Sweet home Alabama sa už asi nikdy nezopakujú, nuž netreba mať veľké očakávania. Tri gitary sa trošku zliali, klavírne jednoprsté ťahy sú tiež minulosťou, ale napriek tomu ide o dobrý album žijúcej legendy. Pre "južanov" povinnosť. Páči sa mi čoraz viac, čo mierne nadvihne hviezdičkové hodnotenie.

Pôvodne uverejnené v Rock Plus.