Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.08.2012

Ku skupine Warpig som sa dostal náhodou, odporučili mi ju v Roxy, kde rád nakupujem cédéčka. Že aha, či mi skladba Rock star niečo nepripomína. A pripomínala. Deep Purple. Verte, neverte, poznám len málo ľudí, ktorým som ju pustil a ktorí by v nej nepočuli Fireball. Kanadské hard rockové podhubie bolo na prelome 60. a 70. rokov rovnako skvelé, ako všade navôkol (teraz nemyslím oceány), čo o tejto študentskej bande platí tiež, avšak zároveň ide o typickú skupinu nadšencov, ktorí sotva stoja v čele inštrumentálnej, či skladateľskej špičky. No a čo.

Flaggit nasadí rýchle tempo, gitarové znenie dominuje, nejaké finesy či nebodaj aranžmány aby človek hľadal pod mikroskopom... Zaškrípu klávesy ako z nejakého gotického hororu a je tu posadenejšia rifová skladba Tough nuts, ktorá sa tvári tvrdšie ako Segal zamladi. Ako má vyzerať melódia s guľami, sa nám kapela pokúša ukázať v Melody with balls. Ide o klasický rif, aký sa neskôr pripíše kovožrútom. A bubáctvo pokračuje v Advance AM. Obsahuje akési kompozičné záchvevy, klavír, stopky, vokálne podkreslenie, je to príjemná medzihra. Nakoľko sa členovia Deep Purple nechali inšpirovať skladbou Rock star, ponechám na každého osobnom zvážení. Aj keby som benevolentne prepočul neprepočuteľné, aj tak sa skladba začína bicími a v sóle má jednu veľavravnú stopku. Pravda, interpretačne je to „slabý odvar“ Fireballu, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie skladby hard rockových majstrov. Akýsi pokus o melodramatické vyspevovanie (pričom spevák moc zdatný nie je, takže to vyznieva trošku úsmevne) núka „naspídovaný“ kúsok Sunflight. Ďalší renesančný horor, ďalšie klávesové cinkanie, to je záležitosť s pochybným názvom U.X.I.B.. Jasné, po intre je to klasická ťažká hard rocková smršť, na aké sa dá iba tešiť. Dokonca sa vyskytne viac ako jeden sólový motív, keďže toto ambiciózne dielko má viac ako sedem minút a predstavuje tak vrchol albumu. The moth uzatvára prezentovanú dosku pomerne drsne, bubeník sa občas pokúša tváriť, že by azda aj sólo zahral, keby pravda, nemusel hrať pre tím. Šialený chechot ako bodka za dielom sedí.

Osem skladieb sa na nič nehrá, naopak hrá poctivý hard rock zo starej školy, ktorý nejaký neo-, post-, kompost nemá šancu nahradiť, aj keby sa odkrágľoval (čo, pravda, neurobí). U mňa dobré, aj preto, že inšpirácia „Sabbathákmi“ a toľko omieľanými „Párplami“ je evidentná.