Vai, Steve - The Story of Light (2012)
Reakce na recenzi:
alienshore - @ 29.09.2012
Steve Vai má zaujímavé periódy, čo sa týka vydávania štúdiových albumov. Každých 6-7 rokov nás poteší nejakým skvostom. Predchodca Real Illusions: Reflections bol vydareným dielom.
Nie som si ale istý, či to môžem povedať aj o tomto albume. Digitálne technológie v podstate víťazia nad poctivým muzikantským prístupom. Zvuk je špičkový v tom bol Steve vždy majster, no tentoraz to nevyvážil samotnými nápadmi.
Už hneď prvá The Story Of Life mi akosi nesedela, zbytočne predimenzované majstrovanie s nástrojmi a tie ruské kvákaniny si Steve mohol tiež odpustiť. Ďalšie "skvosty" v podobe spievaných John The Revelator a Book Of The Seven Seals ma presvedčili o tom, že pán gitarista stráca súdnosť. Je to akýsi hlučný guľáš blues-prog-gospelu a Steve Vai je samozrejme hlavný pastor.
Meditačné kusy Creamsicle Sunset, Mullach A'tSi a The Moon And I určite nepotešia, je to nuda ako hrom. Zastúpenie má aj inštrumentálna onania v Gravity Storm, ktorá je pekným príkladom tak trochu egoizmu samotného Vaia.
Album je štýlovo a aj myšlienkovo roztrieštený. Po viacnásobných počutiach sa nakoniec vkráda myšlienka, že je to výborný album. Steve Vai vie presvedčiť, že všetko čo spraví je úžasné a dokonalé. Ale treba sa postaviť pravde do očí a poriadne si vypočuť, že čo nám to tu vlastne Steve predkladá.
Nespomenul som tie dobré songy. Konkrétne štyri skladby Velorum, Weeping China Doll, Racing The World a Sunshine Electric Raindrops sú vynikajúce. Nechýba im nápaditosť, inštrumentálny um a typická Vaiova noblesa. Ak by takto vyzeral celý album, tak je to album s hodnotením na maximum.
Problém je v tom, že Steve vymýšľa všetko možné aj nemožné a niektorým sa to samozrejme aj páči. Ak to ale nie je podopreté kvalitnými nápadmi, tak je to vždy len druhotná surovina pre uši. Odporúčam fanúšikom kvalitnej inštrumentálnej hudby album On Revolute od Vaiovho druhého gitaristu Davea Weinera. Takto si asi predstavujem poctivú gitarovú muziku. Tento album je pre mňa za dva, predsa len štyri dobré songy z dvanástich je málo na takého gitaristu akým je Steve Vai.