Reakce na recenzi:

alienshore - @ 13.12.2012

Tretí štúdiový album tejto v podstate superkapely je podľa môjho názoru zatiaľ ich najlepším počinom. Klasický hard-rock 70-tých rokov je tu cítiť na každom rohu, ale s moderným zvukom a aj hudobným spracovaním. Je tu dostatok výrazných melódií, ktoré sa vryjú hneď do hlavy.
Ako skladateľ tu samozrejme prevažuje Glenn Hughes, ale ani vklad ostatných členov není zanedbateľný. Práve jeho charizma a spev je to, čo priťahuje človeka k opakovanému posluchu tohto albumu. Joe Bonamassa prispieva opäť kvalitnou gitarovou hrou, ktorá má ten správny blues-rockový feeling.

Big Sky začína bicími Jasona Bonhama a postupne sa pridávajú aj ostatní k tejto výraznej rockovej skladbe. Glenn Hughes typickým spôsobom tvorí melódie a frázovanie. Ako úvod určite vydarený energický kúsok, ktorý navnadí na ďalšie skladby.
Joe Bonamassa sa prihlási klasickým točivým hard-rockovým riffom v This Is Your Time. Skladba sa pohybuje v strednom tempe a to je dobrý podklad pre Hughesove spevácke kvality.
Ďalšia groove vypaľovačka sa ukrýva pod názvom Midnight Sun. Refrén je pekne melodický s podporou akustickej gitary. Song má trochu modernejšie aranžmány a spracovanie.
Výrazný zvuk bicích a gitary odpáli song Confessor, ktorý dosť pripomína Led Zeppelin. V tomto smere není song veľmi originálny, ale po melodickej a hudobnej stránke mu nemám čo vytknúť. Je to rýchlejšia rocková skladba s pekným gitarovým a klávesovým sólom. Treba vyzdvihnúť aj kvalitnú prácu Dereka Sheriniana, ktorý tvorí na albume krásne hammondove zvuky.
Po nej prichádza skvelá pecka Cry Freedom. Na začiatku je to taký klasický groove hard rock, až kým nepríde parádny vymakaný refrén s bluesovými gitarami. Je to v podstate duet Hughesa a Bonamassu, ktorý potom v strede trochu utíchne aby nabral opäť hard-rockovú silu.
Titulná Afterglow začína veľmi sľubne pokojnou takmer akustickou atmosférou, ktorá sa prehupne do blues-rockovej polohy. Skladba má celkom peknú dynamickú štruktúru, ktorá sa kolíše v pomalších a vypätejších rytmoch. Hughes spieva tajomným hlasom a vytvára tu správnu atmosféru a ešte viac prekvapí Bonamassove melodicky poňaté sólo.
Pri Dandelion je to trochu podobné, ale skladba má iný výraz ako predošlá. Je to dobrá optimistická rocková skladba. Po nej však ide The Circle, ktorá je presne tou skladbou ktoré mám rád. Pomalšie rockové tempo tvorí nálady a Hughes vyťahuje rôzne registre svojho hlasu. Tajomná atmosféra pridáva skladbe na autenticite.
Trochu vtipne začína Common Man, ktorá začína riffom od Led Zeppelin. Potom však začne frčať vo svojom štýle s naozaj pekným refrénom s dynamickou rytmikou. Koniec skladby zaobstarávajú všetci muzikanti okrem Hughesa.
Reminiscencia na Led Zeppelin sa objavuje aj v The Giver. Glenn Hughes znie pocitovo takmer ako Robert Plant. V celku naozaj podarený song, ale inšpirácia sa v tomto prípade určite nezaprie.
Osobitejšiu tvár má posledná Crawl so svojim tvrdším a temnejším podaním. Imponujú mi tvrdšie Bonamassove riffy a Hughesove spevy. Takých skladieb ako je táto tu mohlo byť kľudne aj viacero.

Album je celkovo podarený a nie je veľmi čo vytýkať. Na svoje si prídu hlavne fanúšikovia rockovej hudby 70-tých rokov. Ako mínus beriem citovanie klasických rokových skupín. Songy Cry Freedom, Afterglow, The Circle a aj Crawl považujem za najlepšie. Hodnotenie je subjektívna záležitosť, ale budem v tomto smere pozitívne naladený.