Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.06.2013

Inside Out je obrat o 180 stupňov. Melodická línia ustúpila do pozadia a dopredu sa derie inštrumentálne šialenstvo. Štýlovo je to kdesi na hranici fusion a post-bop. Elektric Band dosiahli na tomto albume hráčsku kontinuitu, čo je aj cítiť vo veľmi prepracovaných a náročných aranžmánoch ktoré má na svedomí samotný Chick Corea. Je zároveň aj hlavným skladateľom a producentom. Ostatní členovia prispeli svojimi špičkovými akordovými postupmi, pričom bubeník Dave Weckl konečne ukázal svoje jedinečné schopnosti. Tento chlap zahrá v hocakom momente ktorýkoľvek rytmus, je to proste prvá liga čo sa týka bicích nástrojov. Album má skvelý zvuk a peknú prednú obálku, na ktorej sa panáčikovia dosť rýchlo hýbu. Podobne je na tom aj hudobný obsah a tak je potrebné sa s touto nahrávkou skamarátiť viacnásobným empatickým počúvaním.

Hneď na úvod vás uvíta titulná skladba Inside Out. Je prekvapivo melodickejšia, ale lezie z nej ťažká profesionalita. Neustále bubenícke rytmy spoločne s inteligentnou basou roztáčajú jazz/fusion motívy v rôznych obmenách. Striedajú sa tu zvuky klávesov a v jednej časti zaznie aj klavír. Predohru Make a Wish Part I vzápätí nahradí Make a Wish Part II a to už je ťažšia kompozícia. Je však majstrovsky spracovaná a zaujímavo graduje nápadmi a aj sólami. Chick Corea tu hrá pre zmenu viac na klavíri. Ďalšia dvojdielna skladba Stretch It je na začiatku celkom energická, časť druhá prináša pomalší a náročnejší post-bop. Viac rytmickejšie sa tvári Kicker, ale tento fusion sa mení každou sekundou a je tu veľa nepokojných plôch. Skladba mi však veľmi imponuje svojou extrémnou prepracovanosťou. Child's Play je v pravom zmysle slova tichom pred búrkou. Štvordielna kompozícia Tale Of Daring však nie je búrka, ale hotový hurikán. Po dvojminútovom prelúdiu prichádza v Chapter 2 nefalšovaný a divoký improvizačný fusion. Eric Marienthal a John Patitucci v tejto skladbe ukážu prečo patria medzi špičku hudobnej scény. Chapter 3 je spočiatku klavírno-bubeníckym dialógom vo vysokorýchlostných otáčkach. Pripojí sa aj Frank Gambale a aj on odohrá zopár bláznivých stupníc. Pokračovanie v Chapter 4 má podobný scenár, ale už je tu prítomný aj Patitucci so svojou basou. Po uplynutí viac ako jednej minúty sa skladba chýli ku koncu v podobe excentrických motívov a následných zvláštnych zvukov. Tale Of Daring má v podstate progresívny charakter a hudobný koncept tomu aj nasvedčuje.

Album by som nazval ambicióznym experimentom. Viacero nemelodických a ťažkých pasáži to jasne potvrdzuje. Dave Weckl však nakladá technické groove rytmy, s ktorými vypomáha aj John Patitucci a tým sa to dostáva do určitej roviny. Chick Corea sa so skladaním tohto materiálu veľmi nemaznal a nepripravenému poslucháčovi sa tento výtvor asi veľmi páčiť nebude. Podľa môjho názoru sa však jedná o mimoriadne kreatívne dielo Elektric Band lebo Corea tu siahol na ďalší vrchol svojich skladateľských síl. Hráčska technika sa v tomto prípade nezaobíde bez dávky citu a invencie, čo je u takýchto muzikantov skôr povinnou výbavou. Preto to nie len exhibícia bez hĺbky, ale výsledok tvorivého napredovania tejto jedinečnej kapely. Chick Corea využil potenciál svojich spoluhráčov a vydoloval z nich maximum a mne neostáva nič iné len dať plný počet hviezdičiek.