Reakce na recenzi:

alienshore - @ 21.06.2013

Predný obrázok Paint The World pripomína a zároveň aj nápadito nadväzuje na obálku albumu Inside Out. Nie však hudobne a kapela tentoraz dostala názov Chick Corea Elektric Band II. Maestro Corea pôvodnú kapelu rozpustil a nechal si len saxofonistu Erica Marienthala, pričom sa obkolesil opäť veľkými talentami z oblasti jazz/fusion. Jimmy Earl, Gary Novak a Mike Miller sú trochu nenápadnejší hráči ako ich predchodcovia, zameriavajú sa však na jednoliaty vyvážený charakter skladieb a ich hráčsky vklad je špičkový po každej stránke. Bubeník Gary Novak je veľmi kreatívny a určite sa nesnaží kopírovať Davea Weckla, je hlavne sám sebou. Štýlovo je tento album hlavne v post-bope a občas aj fusion. Skladby sú pokojnejšie a cítiť tu viac jazzu ako na predošlých nahrávkach. Pre mňa osobne je to ďalší skvost, ktorý má u mňa špeciálne miesto keďže v tomto zložení už žiadny iný album nevyšiel.

Paint The World je pekný jazzový kúsok na úvod s klavírom a pulzujúcou rytmikou. Akustické gitarové sóla spolu so saxofónovými sa prispôsobujú nálade tejto skladby. Druhá Blue Miles je poctou Milesovi Davisovi prekvapivo v blues/jazzovom poňatí. Basová linka udržiava smer a sólové výpady sa snažia viac siahať po melódiách. Tone Poem svojou vábivou aurou priťahuje pozornosť za čo môže zvuk Fender Rhodes a aj pestrá basgitara. Mike Miller opäť odohrá nádherné akustické sólo s podporou excelentných bicích. Na rade je CTA a tá svojou energickou variabilitou vyšľahne niekoľko skvelých momentov. Tradične si tu nájde priestor saxofón aj s elektrickou gitarou a nezabúda sa hlavne na udržanie kontúr post-bop/fusion. Atmosférická predohra Silhouette uplynie rýchlo a nasledujúca Space je geniálnou kompozíciou. Pochodový rytmus basy a bicích je podkladom pre ohnivý zvuk elektrického klavíru. Zaujímavý feeling podaný nástrojmi má čarokrásny melodický súzvuk. The Ant & The Elephant je náročnejší kúsok v najlepších intenciách Elektric Band. Klavírne tóny majú cit a výraz, do toho sa oprie podľa potreby aj Gary Novak s jeho prepracovanými rytmami. Gitarové linky omamne harmonizujú a vytvárajú pocit krásneho smútku.

Ďalší pestrý post-bop/fusion Tumba Island prekypuje náladami, ktoré ako keby mali každú chvíľu vybuchnúť. Toto napätie si skladba zachováva po celý čas. V podobnom smere pokračuje aj Ritual a silné nápady prúdia z nástrojov absolútne suverénne. Slapová basa Jimmyho Earla občas upúta v spleti energických motívov. Klavír a saxofón si tu rozumejú akýmsi zvláštnym neidentifikovateľným spôsobom. Príťažlivé Fender Rhodes klávesy rozvíjajú v Ished fusion myšlienky v expresívnych aranžmánoch. Šikovný Gary Novak okorení skladbu nejedným breakom a všetci vynaložia maximálne sústredený výkon. Prechod z tichších pasáži do hlučnejších je veľmi plynulý a dynamický. Najdlhšia kompozícia Spanish Sketch je výrazná aj duetom klávesov a saxofónu. Pomedzi to vytvárajú títo muzikanti plochy, ktoré sú takmer z inej dimenzie. Farba Fender Rhodes si výborne rozumie s elektrickou gitarou a rytmická sekcia svojou kvalitou už len korunuje celkový dojem. Koniec v podobe Reprise patrí uvoľneným tónom klávesov, saxofónu a gitary.

Chick Corea sa dostal do tvorivého bodu, kde sóla sú riadne začlenené do konceptu jednotlivých skladieb a nesnažia sa nejako veľmi vytŕčať. Paint The World má zvláštne vyžarovanie, ktoré sa nedá porovnať so žiadnym iným albumom Elektric Band. Za to môže samozrejme nová zostava a pre Coreu to bola určite ďalšia inšpirácia a výzva. Je mi až ľúto, že nevzniklo viacero nahrávok v tomto zložení lebo chémia tu funguje na sto percent. Inštrumentálne výkony nie sú o nič horšie ako na predošlých doskách a ja cítim aj posun vpred čo sa týka Coreovho skladateľského smeru. Do kompozičného procesu trochu prispeli aj Jimmy Earl a Gary Novak, ale len v dvoch skladbách. Vynikajúci zvuk verne vystihuje povahu tohto počinu. Paint The World počúvam takmer so zatajeným dychom, za túto nahrávku by som dal aj viac ako päť hviezd.