Reakce na recenzi:

alienshore - @ 30.07.2013

Predchádzajúci album Alternating Currents bol iný a napriek komerčnému ťahu znel akosi odlišne. Mohol za to aj zvuk, ktorý je typický pre 80-té roky a Tom Schuman začal používať v tomto duchu rôzne klávesové registre. Spyro Gyra zároveň naskočili na vlnu rafinovaného pop-rocku obaleného do jazzu a prejavovalo sa to aj v samotných melódiách. Zachutilo im to až tak, že tento trend pokračuje aj na doske Breakout. Kvalitná produkcia má za úlohu predstaviť Spyro Gyra v inom svetle. Sú to však tradične dobré melodické nápady v nápaditých aranžmánoch.

Bob Goes To The Store má silnú melodiku a na úvod je to celkom energický song s príjemným zvukom saxofónu a ráznejšej rytmiky. Z Beckensteinovej kompozície Freefall cítiť pachuť amerického veľkomesta. Skladba obsahuje aj vibrafónové a klávesové sóla. Ďalšia Beckensteinova vec Doubletake je síce rýchlejšia, no podlieha melódiám a za zmienku tu stojí hlavne Schumanove sólo. Breakout je výborná skladba s pulzujúcim tempom a dobrými bubeníckymi prechodmi, nakláňa sa to smerom viac k fusion. Vrcholom pre mňa je Body Wave s krásnym melodickým motívom a rockovým charakterom, ktorý potvrdzuje sólami aj gitarista Julio Fernandez. Veľmi dobrú a vzdušnú atmosféru má Whirlwind s kvalitne premyslenými témami. Swept Away je zástupcom jemnejšej tváre Spyro Gyra a koniec patrí predsa len svižnej Guiltness. Fusion myšlienka sa vkráda hlavne do výrazných klávesových nástrojov a rytmickej sekcie.

Breakout mám rád, lebo predsa len je to netypický album v ich diskografii, a zároveň aj celkom vydarený. Od začiatku až do konca funguje bezproblémovo a skladby si vedia udržať pozornosť. Aj to, že ako hosť sa nahrávania zúčastnil Eddie Jobson (Roxy Music, UK, Jethro Tull, Frank Zappa) o niečom svedčí a ostrejšie klávesové zvuky to aj potvrdzujú. Breakout je ďalší z rady príjemných albumov kapely Spyro Gyra.