Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.11.2012

Skupina Night Sun a jej jediný album Mournin' má, čo tak rokmi sledujem web, pomerne kultový status.

Rázny hrmot Plastic Shotgun jasne vysvetľuje prečo, hluk, jakot, epileptické rytmizovanie a do toho dokonca akýsi absurdný klavírny ďateľ, čo viac si priať. Určite nie siréne podobný úvod ďalšej brutálnej hard rockovej jazdy Crazy woman. Všetky klišé musia byť využité, podľa možnosti jedno za druhým, či naraz, nuž sa pripravte aj na takú Small Faces kulehu ako sú nahalované bicie. Sme v Nemecku, nuž nesmie chýbať úlet, ktorý nie je slepačí, ale na tripe a má aj meno - Got a bone of my own. Tieto pazvukové scenérie mi nikdy nešli do uší a nič na tom nezmení ani táto kreácia, ktorá sa napokon vytasí ťažkotonážnym rifom a celkovo sa snaží budiť dojem tváre hrobára na vlastnom funuse. A aby ho mal kto zakopať, je tu nakopnutá záležitosť Slush pan man. Keby sa chcel Drakula vrátiť do dnešnej doby chcípáckých Úsvitov a podobnej hávede, pôsobil by presne takto. Nazdávam sa, že ocvokovaný "strašne bubácky" čierni metalisti by sa čudovali, aký metal frčal v rokoch, kedy ešte neexistoval. Stačí názov - Living with the dying. Áno, má to potenciál na vypestovanie si nejednej psychickej poruchy, a preto nečudo, že je v tom naservírovaná aj ďalšia psychedelická ujma na kompozícii. Ale bacha! Nastupuje akože clivá baladička Come down. Pokus o mäkulinký spev je pomerne úsmevný. No nič, Blind je odsýpajúci hard rock ani od Deep Purple, Nightmare je to isté v dvojnásobnom tempe a dielo sa končí kombináciou strašidelného zámku v kombinácii so saxofónom s názvom Don't start flying. Vlastne neviem, či to bolo myslené tak vážne, ako je to servírované, je to normálne až džez rockovo poňatý kúsok.

Nemecký hrubozrnný hard rock si vždy rád vypočujem. Metalicky čierny tiež. Avšak k mojim srdcovkám toto dielo nepatrí.