Reakce na recenzi:

hejkal - @ 16.11.2012

Ako posúdiť, či je nejaká skupina svetová? Dosť ťažko. Jedným z kritérií však nepochybne je miera nasledovateľov. V tomto smere jedinečná džez rocková kapela Colosseum nesklamala (viem, že dnes to už neplatí, pretože z hudby je spotrebný biznis, úspešný model automaticky aplikuje ten istý postup, a tak máme tisíce rovnakých boy bandov a pod.). A vzorným žiakom jej bola aj zabudnutá formácia Warm Dust. Dostať sa k jej albumom je pomerne ťažké (myslím mimo internetu), vydavateľstvá sa práve nepredháňajú v tom venovať jej reedície. Škoda.

Peace for our time je album z kategórie koncepčných. Skladby majú spravidla nejaký predslov, asi, aby to tak aj vyzeralo. Nič to, jeden skvelý kúsok strieda druhý, saxofóny sú vpredu, a predsa tu máme tvrdú rockovú kapelu a nie ufňukaných džezmeníkov. Skladieb je tu sedem a všetky sú kompetentné, skvelé, staromilsky colosseumovské. A to veru môžem v dávkach väčších, než je obsah metanolu v dračích fľaškách. Pravda, sú tu aj správne dávkované psychedelické úlety, nechýba bubenícky sólový vstup (oboje v Justify, things your hands have done), skrátka, je to hudba, pre ktorú by som vraždil, pravda, obrazne povedané. Ešte aj balady sa približujú skôr literárnym definíciám (temnota, rozprávková fantázia, smútok - napríklad folkovo nadýchaná Rejection), než hudobným popovým cukrovinkám.

Pre Warm Dust mám slabosť, existuje dnes vôbec nová skupina, ktorá by takto hrala a aj by tak autenticky znela?