Reakce na recenzi:

alienshore - @ 09.11.2012

Metalový alchymista Devin Townsend zasvietil so svojim prvým regulárnym sólo albumom na hudobnom poli veľmi jasne. Medzi fanúšikmi je tento album dosť obľúbený a niet sa čomu čudovať. Album sa skvelo počúva a je tu dostatok melódií odetých do progresívneho rocku a aj metalu.
Devin Townsend pristupuje k hudbe a aj tej metalovej trochu ináč ako je zvykom. Preto je považovaný za vizionára progresívneho metalu. Ocean Machine je verný svojmu názvu a element vody je tu patrný aj v hudbe vo forme vzdušných klávesových a ambientných zvukov. Hudobne vzdáva poctu aj progresívnym velikánom, avšak konečný výsledok je aj tak Devin Townsend.
Úvodné zmutované slová naštartujú chrumkavý metalový riff a začína skvelá rytmická vypaľovačka Seventh Wave. Klávesové hradby podporujú spev Devina Townsenda, ktorý spieva napäté progresívne vokály a vo vzdušnom refréne sa atmosféra trochu uvolní.
Na skladbu Life som kedysi čítal, že je to skoro ako Rush. Myslím, že má od toho ďaleko, lebo je na trochu inej vlnovej dĺžke. V podstate dosť hitová skladba s krásnymi zvonivými gitarami a výborným melodickým refrénom, ktorý sa hlasom ťahá krásne do výšok.
Vypracované gitary spúšťajú tretiu v poradí Night, ktorá už ide viac metalovejšie. Spev je riadne našponovaný a striedajú sa tu melodickejšie a tvrdšie spevové linky. Devin vie vytvoriť hlasom správnu atmosféru a ťahá skladbu ako parný valec.
Ďalšia parádna vec je určite Hide Nowhere. Skladba má skvelé vrstvené vokály a hlasové finty ako napr. geniálny Queen. V hudbe je prítomný opäť výborný rytmus gitary a aj celej rytmiky.
Oddychovka Sister je takou klávesovo-akustickou skladbou, kde Devin v kuse opakuje slovo sister za podpory akustickej gitary. 3 A.M. nie je vyznením ďaleko od predošlej Sister, ale je o niečo kľudnejšia a jemnou melódiou pripraví na ďalšie progresívne náklepy.
Za zvuku naprogramovaných bicích príde veľmi atmosférická Voices In The Fan s krásnym refrénom. Gitary však tvoria aj temnejšie nálady a Devinov spev po chvíli utíchne do zvukov kláves a chorálov.
Krátka ale zato nervnejšia Greetings sa s vysokými vokálmi dostáva náladou do zaujímavých zákutí.
Prvý vrchol tohto albumu cítim v skladbe Regulator. Toto je presne typická poloha Devina Townsenda. Pomalšie tempo tvorí rôzne nálady, ktoré ovláda tak dokonale len tento kanadský chlapík. V refréne sa jeho vokál dostane do škrekotu, aby sa nakoniec dostal späť do progresívnej polohy. Skvelé riffy menia aj tempo skladby a sonická stena klávesov tvorí to správne napätie.
Za chodu stále brnkacej gitary prichádza skvelá vzdušná progresívna pecka Funeral. Príjemná rytmika a cinkajúca gitara robia dobrý podklad pre melodické a aj vypäté vokálne linky. Skvelá skladba s krásnymi náladami, ktoré prinútia počúvať skladbu veľmi pozorne.
Desať-minútová nálož Bastard je rozdelená na dve časti. Tá prvá začína úsporným, ale veľmi efektným riffom. Opäť vokálna grandióznosť podopretá vymakanými melódiami a atmosférou. Stredne rýchle tempo sa po chvíli prehupne do rýchlejšej druhej časti. Gitara úžasne tvorí nálady až nakoniec sa spustí rýchlejšie tempo a skladba beží s drásavejšou melódiou až kým to nekončí s kľudnými klávesovými rytmami a gitarou.
Posledná regulárna skladba The Death Of Music je takmer úplne čosi iné ako zvyšok albumu. Minimalistický rytmus naprogramovanej rytmiky sprevádzajú temné klávesy a rôzne zvláštne zvuky. Po chvíli sa ozve Devin so svojim hlasom a predvádza ozajstné teatrálne hlasové divadlo. Je to asi tá najpodivnejšia skladba akú stvoril. No ale na to aká je zvláštna, je rovnako aj úžasná. Skvelé pocitové spievanie v temnejších sférach sa strieda s krásnymi refrénmi, ktoré až mrazia. Je ťažko až uveriť, že toto trvá dvanásť minút. Fantastická dych vyrážajúca skladba.
Posledný bonusový track Thing Beyond Things je už len takou pomyselnou čerešničkou. Skladba sa pohybuje kdesi v prog-rockovom štýle s malým prídavkom popu. Koniec v podobe skresleného škriekania je dôkazom dosť nepredvídateľnej povahy Devina Townsenda.
Ocean Machine: Biomech je jedno krásne progresívne dielo hodné záujmu progresívnych fanúšikov. Album sa takmer zaobíde bez gitarových sól, namiesto toho zamestnáva uši poslucháča hlavne spev Devina Townsenda. Zásadný album Devinovej hudobnej kariéry.