Reakce na recenzi:

alienshore - @ 04.02.2013

Keď som si kupoval tento album v obchode a videl som predný cover tak som mal pocit, že to bude progresívne ladená muzika. Moja predtucha bola správna a neľutujem ani na moment jeho kúpu. Devin Townsend sa tu priklonil k zaujímavého konceptu. Skladby nadväzujú jedna na druhú a nejako extra nevytŕča takmer ani jedna. Sú tu jeho typické náladotvorné plochy, ale v oveľa prístupnejšej zvukovej forme ako tomu bolo na predošlom Accelerated Evolution. Synchestra ponúka pestrú hudobnú formu progresívneho metalu a aj prog-rocku. Opäť nechýbajú jeho scream vokály, ale viac je tu tých čistých. V skladbe Triumph sa ako hosťujúci gitarista objavil aj sám veľký Steve Vai, ktorého si Devin takýmto spôsobom uctil.

Netradične poňatá prvá skladba Let It Roll je skoro akustickým číslom. Jemný Devinov hlas je krásny a jednoduchá melódia pripravuje na ďalšie kvalitné songy. Druhá skladba je zase netradičná lebo je to inštrumentálna vec, ale tentoraz s tvrdšou hudobnou líniou a svojráznym rytmickým stvárnením. Sedemminútová Triumph je pekne rozvrstvená progresívna vec, kde nechýbajú rôzne rytmické zvraty a výborné melódie. Prekvapením je tu country vsuvka, ale skladba pôsobí sviežo a nápadito. Výborné Vaiove sólo len potvrdí kvalitu tejto kompozície. Oproti nej znie Baby Song ako z úplne iného sveta. Zvláštne naivná melódia otvára dvere do podivuhodne krásnej hudby. Gitarové motívy sú skvostné a potešujúca je hlavne dynamika. Predohra Vampolka je geniálne vtipná a je tu počuť dychovú sekciu v neobvyklom rytmickom podaní, prekvapujúca záležitosť. Tá pozvoľna prechádza do metalovej nálože Vampira a je to asi najhitovejšia vec na albume. Počuť tu skvelé drsné vokály, ktoré dobre podráždia ušné bubienky ale ináč je to skvelá skladba. Ďalšia zaujímavá predohra má názov Mental Tan, ale toto je pre zmenu nádherná atmosférická záležitosť. Tá odštartuje progresívnu pecku Gaia. Musím len žasnúť nad hudobným materiálom akým je tento album a ponúka dokonale zaujímavú exkurziu neotrepanou formou progresu. Gaia je monumentálne prepracovaná skladba s parádne jednoduchým riffom a skvelými aranžmánmi. Najdlhšia skladba na albume Pixillate je už oveľa náročnejšia. Toto je presne typická vec od Devina. Ťažké riffy pod tlakom údernej rytmiky vytláčajú na povrch drsné vokály, ale prekvapením a spestrením je tu ženský spev. Po tomto ťažkotonážnom nálodotvornom kúsku nasleduje Judgement. Náladou pripomína predošlú Pixillate a tiež je to náročnejší formát. Neobvykle tu Devin primiešava tvrdosť a zvláštne gitarové motívy z Baby Song. Je tu však niekoľko zaujímavých hudobných nápadov, ktoré majú hlavu a pätu. Skladba nemá typickú pesničkovú formu a pozvoľna opäť prechádza do ďalšej skladby A Simple Lullaby. Atmosféra je veľmi nákazlivá a okrem iného sú tu zase motívy z Baby Song, ale v zmenenom spracovaní čo jej dodáva ďalší rozmer. Je to takmer inštrumentálna vec s občasnými Devinovými výkrikmi. Po tejto vynikajúcej skladbe ide nemenej dobrá ďalšia inštrumentálna predohra Sunset, ktorá je jedna z mojich najobľúbenejších. Skvostné melodické aranžmány sú ako jedna báseň. Notes From Africa je skvelým zakončovateľom. Rytmické nepravidelné bubnovanie sprevádza pekný rockový riff. Devin kombinuje obe formy svojho hlasu tak, že to ide k sebe veľmi nenútene. Máme tu aj utajenú skladbu v podobe Sunshine and Happiness. Je to ďalšie malé prekvapenie a song si vykračuje v optimistickej rock’n’rollovej melódii.

Devin Townsend stvoril album, ktorý sa dosť odlišuje od jeho tvorby ako takej. Je to podľa môjho názoru jeden z jeho vrcholov, lebo tu zhmotnil svoju víziu progresívnej hudby takmer do absolútneho detailu. Oceňujem aj produkciu, ktorá má zaoblené hrany a v podstate aj celý album tak pôsobí. Páči sa mi nápaditý bubenícky výkon Ryana van Poederooyena. Snáď sa Devin ešte raz dostane do takej kvalitatívnej formy akú predviedol na Synchestra. Majstrovské dielo, dávam maximum.