Reakce na recenzi:

Brano - @ 26.03.2013

Holandsko je známe nielen tulipánmi a prehnane liberálnym spoločenským poriadkom, ale táto krajina dala svetu aj veľmi pôsobivé a významné hudobné telesá. Focus, Kayak, Ekseption, Ayreon... a tiež pojem v subžánri zvanom neoprog, skupinu KNIGHT AREA.

Hlavný ťahúň a mozog celej formácie je klávesista a progrockový nadšenec Gerben Klazinga. Od detstva bol pod vplyvom svojho, o desať rokov staršieho brata Joopa, od ktorého plnými dúškami nasával hudbu takých legiend ako Genesis, Barclay James Harvest, Saga alebo Yes. Neskôr spolu založili skupinu, ktorej dali názov Knight Area a Kráľovstvo tieňov je ich už v poradí tretí hudobný produkt. Úvod v podobe skladby Ethereal je doslova úchvatný. Ten nástup je až okázalo pompézny a celkovou atmosférou pripomína skupinu Genesis z obdobia A trick of the tail-Wind and the Wuthering (1975-77). Druhá skladba v poradí - Antagony je už o niečo civilnejšia, rockovo priamočiarejšia a dravšia. Kľudne by obstála napríklad aj v repertoári britskej skupiny Arena. Okrem zaujímavých inštrumentálok Momentum, Awakening a tiež titulnej skladby Realm Of Shadows... ortodoxného neoprog-rockera zdvihne z kresla aj "osmička" A Million Lives. Neskutočne optimistická pesnička s chytľavým refrénom, ktorý sa ako vírus-mozgožrút zavŕta hlboko do mozgových receptorov a niet tej sily, ktorá by ho odtiaľ dostala. Jedenásťminútovka na záver sa volá Occlusion a lepšie zavŕšenie výborného albumu si ani neviem predstaviť. Gerben má úžasný cit pre vkusné melodické kompozície, nič nie je prepálené a všetko má svoje opodstatnenie a pevné miesto. Spevák Mark Smit nie je žiadna hviezda, nedisponuje prevratným rozsahom ani zvláštnym špecifickým zafarbením hlasu... a poviem vám, že v projektoch Arjena Lucassena by si asi nezaspieval... ale neoprog našťastie nie je žáner, ktorý by si vyžadoval operných spevákov s rozsahom cez štyri oktávy. Zaujal ma aj obal albumu. Temná apokalyptická krajina, kŕdeľ havranov a postavy bez tvárí celé zahalené v pohrebných plachtách, pripomínajúce novozákonného Lazára, akoby tiež čakali na vzkriesenie.

Aby som bol ako-tak objektívny, čo je v prípade obľúbenej skupiny ťažké, musím povedať že táto hudba vo všeobecnosti nedosahuje kvalít notoricky známych veľdiel progresívnej hudby, ale v rámci subžánru neoprog je to majstrovské zásadné dielo.