Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.11.2012

Skupinu Heaven mi niekedy dávno-pradávno spomínal otec, lebo ju videl tuším na Beatclube. Keď sa v roku 2008 zjavila po druhý krát na CD (prvý raz vyšla v Nemecku v polovici 90. rokov), neodolal som a zo zvedavosti som si ju zaobstaral.

Na rovinu, priaznivci Chicago Transit Authority (a teda debutu známej skupiny Chicago) si prídu na svoje. Chrapľavý spev, hutné rify, do toho dychy, už od prvej skladby Things I should’ve been je to stará známa kvalitka, ktorá, keď človeku neprekážajú dýchavičné prejavy a občasné džezové sóla, sa počúva ako oznámenie o tom, že ste vyhrali milión. Inak, kapela hrá krabicový brass rock, kto by pochyboval, nech sa pozrie na názov albumu – Brass rock 1. Ide o pomerne minoritný štýl, až sa čudujem, že má meno, spakruky viem vymenovať tak zo desať jeho príslušníkov, pri hlbšom zamyslení by sa ešte raz toľko našlo a šlus. Nazdávam sa, že na to mala výrazný vplyv ekonomická stránka veci, mnohočlenné dychárske obsadenie žralo kopu prachov. Veď Heaven tvorilo rovno deväť hráčov. Album obsahuje desať skladieb, všetky sú štandardne skvelo zahrané, vládne im surovosť, energia, slovom, je to fajn. Nechýbajú pozitívne emócie (Never say die), obligátne art rockovo vlezlé slaďáky (Dawning), ale aj naliehavé rockovejšie verzie toho istého (Come back) a v neposlednom rade aj meditatívne inštrumentálky (Morning coffee (a theme to a film)). Zvyšok tvorí tvrdý hard rock s džezovo prekomponovanými vsuvkami (napr. Number two (down at the mission)), radosť počúvať. Záverečná gradácia všetkého možného (Got to get away) je samozrejmosťou.

Výborný album, čo dodať.