Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.11.2012

Roy Young Band je tak zabudnutá skupina, až sa dva albumy klávesáka, ktorý jej dal meno, ocitli iba na pochybnom CD od Synton Archive Production. Prvý menovaný, Roy Young Band, vyšiel v roku 1971 a ponúkol pomerne prívetivú dávku muziky.

Hneď prvý dýchavičný rock’n’roll Granny’s got a painted leg s „čiernymi“ vokálmi by sa mohol hrať v rádiách od rána do večera. She’s gone away ponúkne mohutný spev, takže má človek neodbytný pocit, že počúva Blood, Sweat & Tears. Keď sa k tomu pridá hustá atmosféra a svižné sóla, je z toho vrchol albumu, čo dodať. A v podobnom duchu sa nesie aj zvyšok albumu, Lovely Rita je spevná, Revolutin rýchla, no a Road of life má až estrádny charakter. A zvyšok albumu je na tom rovnako, buď uháňa (Turn on your lovelight) ako politik pred zodpovednosťou alebo sa pateticky nadrapuje (Baigollaigocks) po vzore divadelného tragéda, prípadne sa bôľne vylieva z citov (opäť Baigollaigocks, Fortune teller a The light is dark enough) ako stádo tínedžerov z Beverly Hills 90210.

Džez sa zľahka poflakuje vôkol prívetivého rockového základu a do toho si za výdatnej podpory vokálov duní mamutí Youngov hlas. A je to výborné.