Reakce na recenzi:

alienshore - @ 05.02.2013

Ako veľký fanúšik inštrumentálnej hudby je pre mňa Tony MacAlpine zaujímavý hneď na niekoľkých albumoch. Jeho klasický počin Maximum Security je pre gitarovú a progresívnu muziku 80-tých rokov zásadný. Netreba však obchádzať ani jeho ďalšie inštrumentálne diela a Evolution je ako stvorený na popis. MacAlpine tu pridal viacero jazz/fusion prvkov v zaujímavom melodickom poňatí. Obsahuje jeho typické gitarové postupy čerpajúce z klasickej hudby. Za zmienku určite stojí lahôdková bezpražcová basa Tonyho Franklina. Mike Terrana nie je len silový hráč bicej súpravy ako to predvádzal v kapelách Rage či Masterplan, ale vie citlivo reagovať na dané témy a hrať sa s celkovou dynamikou.

Prvé dva skladby The Sage a Oversea Evolution sa nesú v klasickom duchu MacAlpinovej gitarovej tvorby, čiže našľapaná rytmika a elektrizujúce klasické postupy a sóla. Zaujímavé vibrácie vo mne vyvoláva tretia Eccentrist, ktorá má taký nenápadný melodický feeling. Gitarová lyrika si nájde svoj priestor v Time Table s perfektnou basovou prácou. Skladby naberajú na zaujímavosti a aj melodike. Imponuje mi vypĺňanie priestoru rôznymi klávesovými sprievodmi. Melodická fusion nakladačka Futurism je prvým vrcholom albumu. Je to výborne zložený dynamicky progresívny kúsok (skvelý Mike Terrana) s premyslenými rytmickými postupmi. Špičková basa sa ozýva celou skladbou Plastic People. Druhý vrchol albumu prichádza s názvom Sinfonia s nádherne premyslenou počiatočnou jazz/fusion štruktúrou, po ktorom vypáli nádherne emocionálna melódia. Koniec v podobe prerobenej Mozartovej kompozície Asturias KV467№21 je takou oddychovou gitarovou skladbou.

Vynikajúci album a určite patrí medzi tie naj pokiaľ by sme sa pozerali čisto len na 90-té roky. Nemám veľmi čo vytýkať, je to klasický Tony MacAlpine vo výbornej skladateľskej forme. Reálne hodnotenie 4,5.