Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.03.2015

A je tu Nerez po tretíkrát a naposledy. Album "Ke zdi" logicky nadväzuje na predošlý "Na vařený nudli" hlavne v rovine objavovania a využívania originálnych skladateľských postupov. Obidva počiny sú si vzájomne rovnocenné a v istých veciach aj rozdielne. "Ke zdi" je trochu energickejší a menej melancholický ako jeho predchodca. Aranžérska zručnosť patrí bez diskusie do najvyššej ligy a spevné harmonické melódie sa vám poriadne zavŕtajú do hlavy. Všetko je pritom ľahké ako vánok a zároveň intenzívne svojou naliehavou hudobnou výpoveďou. Zuzana Navarová spieva tak, ako keby vám chcela vyrozprávať nejaký príbeh. Presnejšie povedané, za každým jej slovom je emócia - hlboká, čistá a vyložene ženská. Jej miesto zatiaľ nik na českej scéne nenahradil po všetkých tých rokoch od jej náhleho odchodu z tohto sveta.

Dokopy jedenásť kratších skladieb (ak beriem do úvahy reedíciu z roku 1995) fungujú ako jeden organický celok. Z neho sa samozrejme dajú vyberať tie najvýraznejšie, ale vyložene slabú vec tu jednoducho nenájdete. Titulný track "Ke zdi" ma priklincoval Navarovej spevom, ktorý dokonale interpretuje niekedy až nepochopiteľnú ženskú náturu. Vybočuje svojou zvláštnou aurou aj "Ochún" s dychmi pripomínajúcimi Bobbyho McFerrina. Navarová opäť exceluje v "Hele" a "Hrr na ně", kde je zachytený fantastický improvizačný duet so Sázavským. Koniec dostal na starosť Zdeněk Vřešťál a "Za pět minut" je ďalší nezabudnuteľný song s jemnými jazzovými nuansami.

Na albume sa preháňa veľa emócií a aranžérskeho umenia. Štýlovo je v ňom obsiahnuté široké spektrum žánrov od folku, rocku až po jazz vo veľmi sofistikovanom prevedení. Najdôležitejšia vec je však ich vlastná schopnosť priniesť osobitú hudbu, ktorá nepripomína nikoho a sú sami sebou. Nerez dosiahli svojou tvorbou nadčasovú kvalitu a album "Ke zdi" je bohužiaľ posledným počinom, kde si ešte môžeme vychutnať jedinečnú atmosféru ich skladieb.