Reakce na recenzi:

alienshore - @ 06.12.2012

Musím povedať, že som fanúšik takýchto moderne znejúcich gitarových albumov. Oproti tradičným melodickým gitarovým výtvorom je tento album ďaleko viac technickejší, drsnejší a náročnejší. Táto nahrávka je niekde medzi ťažkým technickým metalom a jazz/fusion. Je tu toho samozrejme viac, lebo aj samotná technika hry má občas klasickú štylizáciu. Samotný Steve Vai sa vyjadruje s obdivom o kapelách ako Animals As Leaders alebo Chimp Spanner, ktoré sú momentálne najprogresívnejšie formácie na poli inštrumentálnej gitarovej hudby.
Skladanie konkrétnych skladieb trvalo určite niekoľko rokov, lebo hudobne to znie mimoriadne prepracovane a doslova až abstraktne. Výčitka by mohla padnúť smerom k produkcii, ktorá je až priveľmi technická. Keď sa pozrieme na počet muzikantov tak vieme prečo je to tak. Bicie sú tvorené na základe nejakého programovania a ak by tu bol živý bubeník, tak by to znelo možno viac ľudskejšie. Treba však povedať, že celkove je to zvukovo kvalitne nahraný album bez nejakých rušivých alebo amatérskych momentov.
Ambientné zvuky vítajú poslucháča do sveta hudby Animals As Leaders. Po krátkej chvíli sa to riadne zvrhne v paľbu ťažkých riffov a famóznych rýchlych sól. Skladba má samozrejme myšlienku a nie je to samoúčelná prehliadka techniky. Bez talentu je technika len čarovnou paličkou bez správneho zaklínadla. Zhruba takto aj znie hneď prvý song, ktorý navodzuje zaujímavé pocity, dojmy a očakávania z tohto albumu.
Pekne nazvaný song Soraya začína sa chodu blúdivých basových a gitarových akordov. Hlavný gitarista Tosin Abasi tu predvádza zaujímavý skladateľský prístup, ktorý nie je celkom uchopiteľný na prvýkrát, ale namotáva poslucháča do siete ako jedovatý pavúk. Skladba má svoje nádherné melodické momenty, ktoré až mrazia na pokožke. Jeho talent na jazzové vyhrávky je ukážkový a skladba nie je ťažkotonážne metalová, ale skôr príjemne navodzuje krásnu gitarovú atmosféru.
To však nemôžem povedať o nasledujúcej Thoroughly at Home, ktorá je pekne zbesilá. Náročná metalová nakladačka je zaujímavá hlavne neobvyklými rytmickými postupmi, ktoré nie sú úplne až tak metalové ale skôr jazzové.
Geniálna skladba On Impulse je príkladom toho, že v gitarovej muzike ešte nebolo povedané všetko. Pekne znejúce témy a gitarové linky sú podložené aj elektronickými zvukmi, ktoré dávajú skladbe zaujímavý feeling. Zbesilé stupnice vybuchnú v nádherný gitarový motív, ktorý perfektne ťahá celú skladbu.
Tessitura je taká vybrnkávacia miniatúra. Po nej ide ďalší parádny song Behaving Badly, ktorý začiatkom trochu pripomína King Crimson. Toto je riadny muzikantský oriešok čo sa týka gitár a Tosin tu perfektne harmonizuje gitarové linky. Následne pritvrdenie naberie na intenzite skladby, ale celkove je to výborný dynamický kus hudby.
Dlhý názov skladby The Price of Everything and the Value of Nothing má trochu privádza nato kde na také hudobné nápady ten Abasi chodí. Začiatok je zaujímavý brnkací fusion, ktorý nahradia neskutočné sóla. Jednoducho parádna skladba s luxusnými melodickými vyhrávkami a kľudnejšou rytmikou. Prekvapenie sa nachádza kdesi v strede s výraznými elektronickými prvkami a skvelou gitarou, ktoré pocitovo povýšia o jednu triedu tento aj tak perfektný song.
Jedna z najvýraznejších skladieb je určite CAFO. Není to pre zmenu melodická muzika, ale poriadna metalová náklepovka. Práve tento kúsok dokazuje Tosinovu gitarovú identitu s jeho neobvyklou prstovou a slapovou technikou. Skladba sa netvári nejako extra prívetivo, ale zato si na svoje prídu fanúšikovia technickej progresívnej hudby. Dynamická forma je tu na prvom mieste a je tu kopa zaujímavých rytmických vychytávok.
Inamorata je opäť progresívna záležitosť. Je to už v poradí deviata skladba a stále ponúka zaujímavé rytmické vývrtky, motívy a gitarové riffy. Zaujímavé je ako Tosin nakladá prvotriednu muziku bez nejakých pokleskov a nemal by problém zahanbiť aj známejších gitaristov v tomto smere.
Krátka, ale zato rocková Point to Point tiež pekne obohatí tento album. Akustická Modern Meat si oddychovo vykračuje v jazzových akordoch, ktoré trochu ukľudnia povahu tohto počinu.
Posledná Song of Solomon patrí medzi najlepšie skladby a ukončuje celý album. V pozadí pekne hrejú klávesy. Geniálne jazzové rytmy sa dokonale križujú s metalovými riffmi a je to veľmi svieži muzikantský kus hudby. Po chvíli sa rytmika zrýchli a Abasi predvedie ďalšie strhujúce sólo.
V dobe vydania pôsobil tento výtvor ako také malé zjavenie, lebo ponúkol veľmi odlišnú formu gitarovej muziky. Teraz sa tejto hudbe vraví aj djent, no musím povedať že zaujímavých kapiel v tomto smere zase až tak veľa nie je. Musím vyzdvihnúť aj producentskú a skladateľskú pomoc gitaristu Misha Mansoora, ktorý určite výdatným spôsobom obohatil túto nahrávku. Po tomto počine vyšiel výborný singel Wave of Babies (2010), ktorý ako keby vypadol štýlovo z tohto albumu. Ďalší štúdiový album Wightless (2011) už nemal taký pôsobivý skladateľský charakter a osobne som nebol nadšený z hudobného smerovania tejto kapely. Dúfam, že sa Tosin Abasi spolu s Animals As Leaders vybičujú aspoň ešte raz k takému fantastickému výkonu akým je tento album. Jednoznačne maximum, niet čo riešiť.