Reakce na recenzi:

alienshore - @ 18.12.2012

Dan Swanö je v hudobných kruhoch známy ako neúnavný muzikant o čom svedčí jeho účinkovanie v mnohých kapelách a projektoch. Práca na jeho sólovom albume bola pre Dana asi veľmi dôležitá, lebo vtedy načas odložil skladanie a hranie pre svoje kapely Edge Of Sanity a Nightingale.
Album Moontower je čisto jeho vlastným dielom, v ktorom sa inšpiruje kapelami ako Rush a inými podobne zameranými. Je to trochu vzdialené prirovnanie lebo pocitovo je táto hudba odlišná od Rush. Berie si však postupy a myšlienky od veľkých progresívnych kapiel v nevšednom prevedení, lebo vokál je v tomto prípade čistý growling ale sem tam sa ozve aj so svojim čistým hlasom. Zvukovo je to pre zmenu švédska škola, ktorá ma drsnejší zvuk. Zjemňuje sa to veľkými klávesovými plochami alebo hammondovými zvukmi.

Už prvý náklep Sun Of The Night začína výrazným klávesovým trilkovaním a pridáva sa postupne gitara a rocková rytmika. Hlas Dana Swanöa je pekne drsný. Prekvapivo sa ozvú akustické gitary a dokonca aj klavír. Nad tým všetkým však dominujú výrazné klávesové sprievody. Nasleduje parádne rockové sólo a Dan dokončí skladbu so svojim drsným growlingom.
O čosi rytmickejšie pôsobí Patchworks. Dan zaujímavým spôsobom robí growlingový akcent na v podstate melodické linky. V strede sa objaví spomalenie songu a prichádza klávesové sólo a Danove vokály. Skladba sa zvrtne potom do svojej prvotnej podoby a následne končí.
Prichádza tretia v poradí Uncreation a pre mňa asi prvý vrchol albumu. Výrazné klávesové motívy podporujú temnejšiu atmosféru, ale tá sa preklápa v nasledujúcich krásnych melodických linkách. Najlepšia časť je však nádherné spevavé gitarové sólo, ktoré sa strieda s Danovými vokálmi. Zvláštna ale veľmi podmanivá skladba.
Klavírne tóny štartujú ďalšiu pecku Add Reality. Opäť veľmi pôsobivo zložené melodické growlingové spevy, ktoré majú podklad v typickom strednom progresívnom tempe. V štvrtej minúte prichádza výrazná zmena. Dan Swanö spieva čistým vokálom s podporou rytmiky, akustickej gitary a klavíra. Znie to pocitovo skoro ako kapela Kansas a je to krásne ukončenie tohto songu.
Nakopnutie v Creating Illusions je naozaj dobré. Tvrdšia heavy-progová skladba s gitarami a hammondovými klávesmi. Dan parádne vrhá svoje growlingove spevy a inštrumentálny podklad je veľmi kvalitne spracovaný aj so svojimi sólami. Skladba nemá výrazovo ďaleko napr. od kapely Opeth.
The Big Sleep je ďalšou skladbou s výrazným hudobným spracovaním. Drsné melodické linky sú podporované výbornými gitarovými a klávesovými nápadmi. Dan sa opäť ozve so svojim čistým hlasom, ale len na chvíľu aby sa opäť oprel do mikrofónu, ale tentoraz s inou melódiou. Veľmi dobre a dynamicky zložený song.
Dobrým spestrením je určite inštrumentálna nálož s názvom Encounterparts. Práve táto skladba mi najviac pripomína kapelu Rush. Skladba má dobre rozvrstvené nápady a rytmické zmeny s podporou gitarových riffov. V tretej minúte sa ozýva klasický podklad Rush a skladba nakoniec končí veľmi pekným sólom.
Posledná death/prog-rocková pecka In Empty Phrases je skvelým zakončením. Aj tu sa objavujú hudobné elementy kapely Rush. Melodické linky však frčia v parádnom progresívnom tempe. Celý song je veľmi dobre podchytený nápaditosťou a melodickou formou. Všetko to končí krásnymi klávesovými motívmi a drsnými spevmi a pre mňa je to asi druhý vrchol albumu, aj keď tých skvelých songov je tu viac.

Album Moontower by mohol niečo povedať aj fanúšikom kapely Opeth, lebo aj oni využívajú prvky prog-rockovej hudby 70-tých rokov. Tento výtvor dýcha svojim vlastným životom napriek svojej silnej inšpirácii. Je to podľa môjho názoru asi najosobitejšie dielo Dana Swanöa za celú jeho kariéru. Kto chce vedieť ako by znel death metal v 70-tých rokoch, tak nech si určite vypočuje album Moontower.