Reakce na recenzi:

hejkal - @ 22.01.2013

Dobrá kapela sa kedysi poznala ľahko, musela byť koncertne nadupaná a nesmela váhať naťahovať skladby, čo to dá. Grinderswitch nebola výnimkou, a preto sa na jej posmrtnom albume Live tracks predstavuje hneď šesť skladieb, z ktorých iba jedna má trvanie pod šesť minút a len dve pod desať. Hold, zlaté sedemdesiate roky.

Parádne našliapnutá vec Kiss the blues goodbye sa s tým nepára, desať aj trištvrte minúty si uzurpujú klávesy i gitary a sólujú, či už bluesovo, v stop-time režime alebo dokonca v nadžezlom tichúčku, takpovediac neudržateľne. You’re gonna miss me when I’m gone je pomalé blues známe od Alberta Kinga a trvá presne toľko, koľko týždeň pred výplatou. Akurát z toho nie som nešťastný, naopak. Pohodovka How the west was won trvá niečo cez štvrťhodinu, nuž hádajte, čo je hlavným bodom programu. Správne, improvizácia á la južanskorockové blues. Kapele výrazne pomohla klávesová posila Stephen Miller. Hrá staromilsky a zároveň dostatočne pestro na to, aby sa dala nadrapovať minutáž. Medley Pickin’ the blues a I ain’t got the blues no more núka Elmorea Jamesa, a teda skočné bluesové orgie. Ešte rýchlejší kúsok Stoop down baby od Chicka Willisa sa počúva jedna báseň a to isté platí aj o jemne pokojnejšej hitovke Hideaway od Freddieho Kinga. Je to jednoducho parádna bluesová jazda, akú môže ponúknuť iba Amerika.

Skvelý album plnokrvného blues rocku, radosť počúvať.