Reakce na recenzi:

alienshore - @ 30.01.2013

Niekedy sa mi stane, že spoznám kapelu ktorá ma neskutočne zaujme kvalitou svojej hudby. To isté sa mi stalo aj s Oblivion Sun. Fanúšikovia kapely Happy The Man museli určite zajasať nad týmto projektom, ktorý majú na svedomí práve zakladatelia Happy The Man a to Stanley Whitaker a Frank Wyatt. Ich hudba má čo povedať európskemu poslucháčovi prog-rocku lebo ctí tradície anglického progu snáď tých najväčších kapiel akými boli Genesis, Yes či King Crimson. Na ich prvom albume si určite všimnem kvalitné hudobné prevedenie aj čo sa týka výrazu a štýlu. Sú tu len dve spievané kúsky, ostatné sú nemenej dobré inštrumentálne kompozície.

Album otvára inštrumentálka Fanfare a iste nejednému napadne pri počúvaní tohto songu kapela Genesis. Ponúka však niekoľko zaujímavých nápadov, ktoré pekne zapadajú jeden do druhého. Imponuje mi hlavne basové sólo, ktoré pozvoľna prechádza do klávesového. Prvý spievaný song The Ride je celkom pohodový a nekonfliktný, no zaujmú tu skôr inštrumentálne sóla. Noodlepoint má jazzovú náladu a prispieva k tomu hlavne zvuk saxofónu. Je to však typický prog s náročnejšou rytmickou sekciou a výbornými sólovými výpadmi, ktoré majú pachuť Yes či King Crimson. Druhá skladba so spevom Catwalk má opäť atmosféru Genesis. Príjemná emocionálna melódia dáva vyniknúť precíznej hudbe, ktorá vytvára harmonické plochy aj napr. v podobe skvelých moog-klávesov. Do teritória King Crimson siaha aj ďalšia inštrumentálna No Surprises. Klasický náročnejší úvod vystrieda po čase krásne klávesové a saxofónové sólo. Na jazzovú nôtu zahrá Re: Bootsy. Stredné tempo v otvorenejších aranžmánoch dobre zapadá s progresívnymi sólami klávesov a gitár. Chapter 7.1 patrí medzi asi najtvrdšie skladby na tomto albume aj vďaka náročnejšej štruktúre. Zaujme tu samozrejme výborná rytmika a piskľavé klávesy. O čosi lyrickejšie a prístupnejšie pôsobí Tales Of Young Whales, ktorá má nádhernú atmosféru vďaka premysleným klávesovým plochám. Gitarové sólo je v tejto skladbe jednoducho vynikajúce. Posledná Golden Feast je pre mňa vrcholom. Už len začiatok v podobe krásnej melodickej linky ala Kansas ma priam naplňuje pocitmi. V druhej polovici tohto songu prídu na rad skvelé jazzové sóla. Výborné zakončenie albumu.

Zvuk je v tomto prípade skôr taký tradičný a nesnaží sa nejako veľmi vytŕčať alebo upozorňovať na seba. Je to decentná produkcia so snahou o čistotu zvuku a jednotlivých nástrojov. Je tu do veľkej miery cítiť inšpiráciu klasickým prog-rockom, ale pôsobí to ako celok veľmi sviežo. Oblivion Sun stvorili skvelý a hlavne silný album naplnený po okraj inteligentnou progresívnou hudbou. Reálne hodnotenie 4,5.