Sherinian, Derek - Mythology (2004)
Reakce na recenzi:
alienshore - @ 09.02.2013
Derek Sherinian sa na tejto sólovke priklonil k pestrejšiemu poňatiu svojej hudby. Nechýba tu jeho typický prog-metalový ťah na bránku, no zároveň je tu dostatočný priestor pre jazz/fusion. Klávesový štýl tohto hudobníka je určite inšpirovaný Janom Hammerom vďaka klávesovým sólam, ktoré pripomínajú sólovú gitaru. Prekvapením je účasť gitaristu Allana Holdswortha, ktorý tu nahral sóla do asi najtvrdšej skladby v ktorej vôbec hral. Nachádzajú sa tu inštrumentálne kompozície v duchu prog-metalu alebo jazz-rocku, no nájde sa tu priestor aj pre flamenco.
Prvá skladba vypáli tvrdé riffy od Zakka Wyldea a pekne hustý rytmus vás uvíta do sveta Dereka Sheriniana. Naliehavosť a precíznosť hudobného spracovania sa na ploche cez osem minút dobre počúva. Skladba má tri polohy. Jedna je tá prog-metalová, ktorú zastupuje Zakk Wylde a tá druhá príde v spomalení, kde sa predvedie so svojimi štruktúrovanými sólami Allan Holdsworth. V poslednej rytmickej zmene sa spoja obidvaja gitaristi a Derek to tiež zaklincuje svojim sólom. Steve Stevens so svojou gitarou v druhej skladbe Alpha Burst pripomína Jeffa Becka. Atmosférické dialógy medzi gitarou a klávesmi sú skvelé, parádna rytmika Simona Phillipsa krásne zapadá do povahy tohto songu. Ďaleko drsnejšia je God Of War s opäť prekvapivo hosťujúcim Johnom Sykesom. Jeho sólo je ako ináč výborné a zaujme tu tiež aj celkom zaujímavo poňatý rytmus klávesových nástrojov. Štvrtá v poradí je zase z iného súdka a pre zmenu je to flamenco. El Flamingo Suave má krásny flamenco/jazz feeling aj vďaka perfektným gitarám Stevea Stevensa. Prekvapením je jazzové frázovanie basistu Marca Mendozu. Goin‘ To Church znie celkom príjemne, ale zo všetkých skladieb je najnenápadnejšia. Steve Lukather tu hrá peknú gitarovú linku v pomalšom gospelovom duchu. O čosi zaujímavejšia mi určite príde One Way Or The Other s violou Jerryho Goodmana. Začiatok je typický fusion, ale to najlepšie príde v rytmickej zmene kde svoje miesto zaujme Allan Holdsworth a jeho geniálne sóla. Koniec v podobe krásnej Goodmanovej violy tiež stojí za zmienku. Do prog-metalu sa album vracia so skladbou Trojan Horse. Toto je pre zmenu zbesilá jazda a splašená rytmika v krkolomných klávesových sólach je skôr ukážkou technickej zdatnosti. Ako z iného sveta mi pripadá vzdušná A View From The Sky. Steve Stevens opäť cituje Jeffa Becka a v atmosférickom podaní je to kvalitne zahraný a precítený song. Posledná River Song je spievaná samotným Zakkom Wyldeom v duchu Black Sabbath. Podarená vec, ale v kontexte progresívneho albumu trochu netypická.
Najlepšie skladby na albume sú Day Of The Dead, Alpha Burst, El Flamingo Suave, One Way Or The Other a A View From The Sky. Mythology má kvalitný zvuk a hlavne prierazný, no ako celok je prezentovaný hlavne technickou zdatnosťou zúčastnených. Ďalšia vec je odlišná povaha skladieb a je otázka do akej miery tvoria ucelený celok. Niečo ma však na tejto nahrávke baví, ale neviem celkom presne povedať čo. Kompozične je tu dostatok kvalitných nápadov na opakovaný posluch a pomyslenou spojovacou nitkou medzi skladbami je samotný Derek Sherinian a zvuk jeho klávesov. Mythology je solídne dielo a v diskografii tohto muzikanta je to menej tradične poňatý album.