Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.08.2013

Derek Sherinian si po odchode z Dream Theater začal budovať veľmi sľubnú kariéru a hosťuje na rôznych projektoch a albumoch. Skupiny ako Planet X, Platypus alebo Black Country Communion, v ktorých účinkoval sú iste známe nejednému fanúšikovi progresívno-rockových žánrov. Jeho sólová činnosť tiež nie je zanedbateľná a po výbornom prvom albume Planet X (1999) vyprodukoval niekoľko ďalších viac či menej vydarených štúdiových počinov. Vrcholom pre mňa však je trochu nečakane jeho album Oceana. Zoznam hostí nie je ničím nečakaným, pretože sú to jeho starí známi kolegovia z branže. Dobré je to, že komplet bicie prevzal na seba Simon Phillips a presne pre túto hudbu je jeho štýl priam stvorený. Skladby znejú ako celok veľmi konzistentne a nič tu zbytočne nevybočuje. Derek Sherinian si dal naozaj záležať a tentoraz dotiahol jazz-rock/fusion s progresívnym cítením do dokonalosti. Album je samozrejme čisto inštrumentálny a má veľmi príjemný zaoblený zvuk.

Razantné bicie otvárajú Five Elements a hneď naskočí vypracovaný prog/fusion, ktorý je pre Sheriniana príznačný. Dobre padne aj jeho klavírne sólo a gitarista Tony MacAlpine to tiež parádne rozprúdi. Rýchlejšia Mercury 7 má celkom zaujímavé melodické plochy a pripomínajú trochu Jeffa Becka. Mulholland je ďalší energický song s výbornými gitarovými motívmi, navyše má aj pekne rozvrstvenú dynamiku vďaka bicím Simona Phillipsa. Perfektný pomalý jazz-rock Euphoria s gitarou Stevea Lukathera je ozaj skvost a Sherinian to svojim vlastným spôsobom obohatí o piskľavé klávesy. Ghost Runner taktiež neuteká ďaleko svojim výrazom od tvorby Jeffa Becka a dalo by sa povedať, že je to príjemná inšpirácia. Gitarista Steve Stevens je taktiež veľkým obdivovateľom tohto muzikanta. Skladba El Camino Diablo ako keby mala južanský podtext vo fusion aranžmánoch a znie to skvelo. Trochu blues/jazz-rocku tiež nezaškodí a presne o tom je I Heard That, ale spracovaná je tak aby koncepčne zapadla do albumu. Krásne clivé sóla Joe Bonamassu sa vrývajú hlboko do mysle. Seven Sins je vyšperkovaný song s vypracovanou rytmickou štruktúrou Simona Phillipsa a klávesovými hradbami. Opäť sa tu však nachádzajú kvalitné nápady a je to obdarené aj silnou atmosférou. Steve Stevens to krásne zakončí s titulnej Oceana. Jeho ťahavé sóla sú nositeľmi myšlienky a emócií, a rovnako dobre je k tomu spravené aj rytmické pozadie.

Album neprináša nič nového, len kvalitnú prvotriednu muziku. Preto ho nehodnotím v rámci etablovaných názorov, ale z čisto svojho osobného postoja. Tento typ hudby ma neprestane nikdy baviť a pri Oceana strávim neskutočne príjemné chvíle s excelentnými hudobníkmi. Nevyskytujú sa tu žiadne zbytočné inštrumentálne úlety, ale len úprimná a prepracovaná hudba. Dúfam, že Derek Sherinian bude pokračovať v nastolenej úrovni a splodí ďalšie klenoty. Oceana je u mňa za jasných päť hviezdičiek.