Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.02.2013

Kurdt Vanderhoof mi svojim prístupom k hudbe pripadá veľmi sympatický. Už jeho projekt s prozaickým názvom Vanderhoof znel veľmi dobre a hlásil sa na ňom ku klasickému hard-rocku 70 tých rokov s progresívnymi dozvukmi. Presto Ballet zachádza ešte ďalej a postupne si buduje dobré meno v hudobných kruhoch. Stúpa aj samotná hudobná kvalita a album Relic Of The Modern World o tom dostatočne presviedča. Aj dĺžka albumu mi je sympatická a ešte lepšie je zaradenie dlhších prog-rockových kompozícií. Hudba je podaná veľmi melodicky a progresívne momenty sú tu podané v nápaditej forme bez známok nejakého chaosu alebo bezhlavých inštrumentálnych výpadov.

Prvý song The Chemical Age je zvýraznený silným gitarovým nápadom. Melódie sú veľmi príjemné a vzdušné. Samozrejme to dosť silno pripomína kapelu Rush v ich vrcholnom období a skladba sa tým ani nejako netají. Po vydarenom úvode nasleduje Watching The Radio, ktorá má košatejší charakter. Je dobre rozvrstvená a ponúkne niekoľko zaujímavých plôch a melodických motívov. Hlas Chucka Campbella je príjemne chrapľavo-rockový a hlavné je to, že vie dobre podať melódiu. Okrem výborných gitár si určite všimnem aj kvalitnú klávesovú prácu. Zo všetkých skladieb je Broken Toys asi najhitovejšia. Rytmus sa dobre vlní a melodická linka udrie svojou výraznosťou do uší. Tandem gitara-klávesy je v druhej polke dobre vykreslený a koniec v podobe zasnenej hard-rockovej figúre je tiež veľmi podarený. Prelude To Farewell je klasicky poňaté klavírne prelúdium, kde počuť pekné harmonické behy. Hneď na to nadväzuje najdlhšia kompozícia Relic Of The Modern World. Je rozdelená do ôsmych častí a úvod je vyslovene parádny. Výrazné klávesové akordy sú skvelo premyslené a do tohto vystupuje atmosférická gitara. Sú tu opäť dobre vyvážené melódie pre spev a jednotlivé pasáže do seba zapadajú. Chýbajú mi tu silnejšie inštrumentálne medzihry, ktoré by to nejako podtrhli. Koniec sa mi však veľmi páči a krásna melódia to celé ukončí. Na konci textu je napísané “To Be Continued” takže na ďalšom štúdiovom albume bude pokračovanie.

Gitarista Kurdt Vanderhoof napísal všetky skladby a výnimka je Prelude To Farewell, ktorú samozrejme zložil skvelý klávesák Kerry Shacklett. Potešujúce je epická forma a jednoliatosť tohto počinu. Album je nahraný plne v duchu analógových technológií a nie je tu nič digitálne, lebo Kurdt vyslovene neznáša nahrávacie metódy digitálnej produkcie. Je tu cítiť ducha kapiel ako Kansas či Rush, ale myslím že tu všetci odovzdávajú hlavne svoj hudobný vklad a tá inšpirácia je skôr pocta progresívnej hudbe 70 tých rokov. Budem sa určite tešiť na jeho nasledovníka, ktorý má byť podľa posledných správ koncepčný dvojalbum.