Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.04.2013

Dánsky rock z prelomu 60. a 70. rokov je jedným z mála, ktorý ako-tak zo Škandinávskych krajín poznám a mám v zbierke v počte presahujúcom počet prstov na obidvoch rukách jedinca, ktorý sa neživí ako drevorubač. Minulý rok som si zadovážil aj dva albumy kapely Ache, pretože dôverujem vydavateľstvu Esoteric Recordings natoľko, že od neho kúpim naslepo i to, čo by som inak tiež kupoval naslepo, ale s otáznikom v duši. Nuž, čo ponúka debut s názvom De homine urbano?

Jemne psychedelické dumky opojené miernou dávkou vážnej hudby vyznačili rockové pnutie konca 60. rokov a dánska scéna nemohla stáť bokom. Dve skladby rozležané po stranách platne obmedzovala pravdepodobne iba kapacita zmieneného nosiča. Pravda, skladba De homine urbano vznikla potom, čo si kapelu vybral baleťák Peter Schaufuss, ktorý chcel stvoriť rockový balet, nuž nemožno prepočuť, že desaťdielna kompozícia sa vyváľala v zarmútených vodách dramatického prejavu v miere, ktorej by sa štítili aj ošípané. Dominujú klávesy, gitara, keď už na ňu príde rad, neváha špiniť éter dobovými efektmi, čo síce môžu odsúdiť odporcovia zastarávania, ale milovníci tradícii to budú vidieť inak. Rytmika je tak obyčajná, až si ju málokedy uvedomíte, čas od času sa výraznejšie ozve basa, nie preto, aby ukázala mieru lámavosti prstov jej obsluhovača, ale skôr preto, že sa odmlčia dominantné nástroje. Ku koncu skladby žiadny fanúšik Led Zeppelin neprepočuje How many more times.

Druhou kompozíciou je Little things, tá síce spočiatku presviedča romantikov, že bude dbať na akúsi jemnejšiu strunu, ale bôľny nádych ju aj tak posunie do kategórie melodrám. A tak to mám rád. Mäkký šesťdesiatkový spev sa k hudbe snúbiacej Nice s Procol Harum jednoducho hodí. A aby sa potešili aj priaznivci chaosu, nechýbajú pasáže plné psycha, že by mu aj Hitchcock závidel.

Už tradične dokonalé prevedenie CD vydanie z roku 2012 od Esoteric Recordings ponúka nielen texty a údaje o diele, ale aj podrobný príbeh toho, ako táto nahrávka vznikla a uzrela svetlo sveta, čo ma nesmierne teší, pretože ako "encyklopedista" čím ďalej, tým viac nedôverujem internetovým zdrojom. Samé nepresnosti a informácie cucané z prsta. Vyslovujem týmto veľkú vďaku vydavateľstvu, že si s tým dáva toľkú námahu. Keď sa k tomu pripočíta mix psychedelična a classical rockových tendencií, nemôžem inak, ako toto dielko užívať s frekvenciou narkomana v poslednom ťažení.