Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.04.2013

Svojho času som dosť fičal na emersoidných klávesových kapelách a aj dnes si niečo podobné rád vypočujem. Formula Tre bola jedna z najpopulárnejších vo svojej domovine, ako som sa dočítal, nuž som si ju v rámci budovania zbierky kúpil (výnimočne nie v Taliansku, ale v Bratislave) a to tak, že som zhrabol údajne najlepší album Sognando e risognando.

Album sa skladá z troch skladieb, ktoré sa následne ďalej členia, avšak výnimočne na mňa pôsobia celistvo (plus je tu jedna kratšia vec Storia di un uomo en una donna). Spevy sú mierne mdlé, ale inak je to pestrá koláž tichých, hlučných, tvrdých, mäkkých, snivých, prebudených a ďalších momentov, ktorým dominujú klávesy a našťastie aj gitara nezaostáva. Občas zadujú psychicky narušené vetry čoby podmaz pod bubeníckymi výlevmi, inokedy nemožno prepočuť klasicistické náznaky, slovom, je to typická muzika z prvej polovice 70. rokov, ktorú z marketingového hľadiska (a z túžby niečo si dokazovať) fanúšikovia nenazvú inak ako intelektuálna. Viem si predstaviť klub chcípákov, čo si za zvukov tohto albumu usrkávajú z čajovej šálky akúsi bio žbrndu s vykrúteným malíčkom, ktorému po rokoch ostáva jediná možnosť – amputácia, a ktorým sa nebridí označenie snobi.

Krásna pomalšia art rocková hudba plná klávesových tôní a tiahlych gitár, v ktorej si aj bubeník (rytmika je silné slovo, basák sa v triu nenachádza, však sú tu klávesy) sem-tam zahrá celkom zaujímavé sprievody, to je v kocke album Sognando e Risognando od Formula Tre. Album si nepúšťam často, ale chvíľky strávené s ním rozhodne neľutujem.