Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.03.2013

K Wet Willie som sa dostal rovnako ako ku Hydre, a teda cez napaľovanie. I keď sa albumy skupiny postupne odklonili od poriadnej muziky k nejakému tomu funky, prvé kúsky diskografie sa vyznačujú všetkým tým, čo robí južanský rock autentickým. Ženské vokalistky, melodické gitary a dokonca aj skvelý hlas Jimmyho Halla, to všetko je presne také, aké má byť.

Hneď úvodná pohodovka Have a good time navodí atmosféru slnečného juhu, toto je jednoducho púštne boogie a nie snežné vypaľovanie kostolov partiou nepríčetných metalistov, ktorých hnjúce schránky sa štítia vody, a to nielen svätenej. Tvrdšia (na pomery skupiny) skladba Dirty leg mieša tancovačkovú rytmiku s podareným blues-hard rockovým spevom, sóla si spoločne odkomunikujú klávesy, harmonika a ešte aj perkusie. Klavírna balada Faded love nemá ani zamak gýčovosti známej z neskorších dekád. Pravda, je to Amerika, niektorí protikrajinní jedinci by mohli mať výhrady. Spevný kúsok Spinning round šíri optimizmus vervou misionára v rozvojovej krajine a tento invazívny model emočného nátlaku si udržiava aj Low rider. Najlepšia skladba na albume sa vnorila do blues rockového ošiaľu a volá sa Rock and roll band. Hall spieva s vervou medveďa, ale zabudnite na tých lemrákov z našich ZOO, toto je Amerika, a teda grizly hodný pozornosti Old Shatterhanda. Ospalá bluesovka Pieces je pekne dopĺňaná harmonikou, ktorá si vezme hlavné slovo v Shame, shame, shame, ale nebojte sa, hanbu tomuto ráznemu blues nerobí. Posmutnenejšia záležitosť Beggar song by dokázala predať viac Nota Bene (to je taký bezdomovecký časopis) ako všetci jeho nelegálni predajcovia dokopy a na záver je tu posadená (ale nie imobilná) skladba Fool on you s džezíčkom v konci (nie v koncoch), čím sa skupina mierne vymanila z južanských klišé.

Mám rád, keď sa južanský rock halí výraznejšie do blues, debut Wet Willie je preto viac ako fajnový.