Reakce na recenzi:

hejkal - @ 26.04.2013

Po dvoch štúdiových albumoch sa skupina Wet Willie vytasila s koncertným kúskom Drippin’ wet.

A je to tradične skvelý živák, keď niečo Amíkom v tých časoch niečo išlo, tak to bola ohnivá koncertná jazda plná dobrej nálady a v prípade Wet Willie aj poriadnej dávky blues. Dielo sa skladá z ôsmich skladieb, pričom len tri sa zjavili v štúdiovej podobe (všetky z albumovej dvojky). Nemôžem nespomenúť harmonikové džemíky That’sll right a She caught the Katy (and left me a mule to ride), ktoré sú tak úžasne bluesové, až sa dostávame mimo škatuľky southern rock. Obzvlášť, keď dostávame v podstate plnokrvnú bluesovú jazdu, rýchlu (No good woman blues) i ospalú (Macon hambone blues). Prakticky každá vec na albume má šmrnc a tak uveriteľné emócie, že keby sa tento album niekedy omylom stal slávny, asi by z rádií vytlačil nielen rozhlasových kazateľov, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by spôsobil konvertovanie más na svoje zbožňovanie, čím by výrazne klesli štátne dotácie dnes majoritným kšeftárom s ľudskou túžbou po zmysle života.

Milujem poriadne koncertné bluesnenie.