Reakce na recenzi:

alienshore - @ 16.06.2013

Významná avantgardná-rocková formácia Thinking Plague vydala v 90-tých rokoch len jeden štúdiový album s názvom In Extremis. Technické vymoženosti tej doby dali tejto kapele doslova krídla. Kombinovanie štýlov nie je ničím prekvapivým v priehradke RIO, v prípade In Extremis dochádza ku kolízii žánrov ako progresívny rock, symfonický prog-rock, jazz, občas folk a aj vážna hudba. Nechýba samozrejme experimentálny pohľad na vec a premiešava sa koktejl rôznych vplyvov, ktorý nakoniec chutí mimoriadne sviežo a opojne. Skladateľský rukopis má jasne vyprofilovaný smer a otvorený systém hrania dáva muzikantom možnosť dokonale sa vyhrať s aranžmánmi. Poznávacím znamením Thinking Plague je ženský spev, ktorý sa vyskytuje už od ich prvého albumu. Deborah Perryová tu spieva krásne žensky a pritom netypicky a monotónne. Inštrumentálne výkony patria do kategórie prvej ligy, plejáda nástrojov a hosťujúcich muzikantov prispieva k pestrosti a precíznosti tejto hudby. David Kerman hrá na bicích absolútne perfektne a jeho energický pritom technický spôsob hry je okrasou tohto počinu.

Úvodná Dead Silence využíva jednak art-rock a taktiež aj jazz a klasiku. Znie to skoro tak ako keby do seba narazili Gentle Giant a Yes. S poradovým číslom dva prichádza Behold The Man a má taktiež celkom zaujímavé melodické rytmy. Oproti hudbe sa do protirytmu stavia ženský spev a napriek tomu to perfektne ladí. Mužský vokál v This Weird Wind má príjemnú farbu, ale ešte lepšie sú v nej vymyslené harmonické a disharmonické nálady. Skladba má skvelo spracované aranžmány a prevažujú v nej pomalšie dynamické tempá. Les Etudes D´Organism pri svojej dĺžke 14-minút ponúka hromadu muzikantských lahôdok. Spočiatku to má charakter podobný King Crimson, potom začne naozaj prapodivná sekvencia s veselými cirkusantsko-žonglérskymi kúskami. Nasledujúce minúty patria zádumčivým symfonickým motívom s avantgardným leskom. K slovu sa hlási opäť Deborah v songu Maelstrom. Melancholické prelúdiá sa prerušia v druhej polke drsným crimsonovským tempom. The Aesthete má naozaj zvláštnu auru, ktorú podporuje aj trhaný vokál. Basová hra pripomenie Chrisa Squirea z Yes a symfonická zložka má zásadný vplyv na celkový koncept tejto skladby. Posledná 13-minútová Kingdome Come je vskutku ťažkotonážnou kompozíciou. Temnejšia forma je podopretá výbornou gitarovou prácou, bicími a ďalšími rôznorodými nástrojmi. Atmosférické plochy ukončujú túto pochmúrnu záležitosť.

Myslím si, že tento album patrí medzi najlepšie diela žánru RIO čo sa týka 90-tých rokov. Kvalita skladieb a zároveň aj zvuková úroveň je vybrúsená takmer do dokonalosti ako lesknúci sa diamant. Mike Johnson a Bob Drake sú považovaní za lídrov tejto kapely, Bob Drake však po tomto albume odchádza a venuje sa sólovým aktivitám. In Extremis je asi aj vďaka účasti týchto dvoch muzikantov najkomplexnejšou doskou z ich diskografie. Imponuje mi aj zaujímavé melodické cítenie, ktoré je nenápadne ukryté pod rúškom náročnosti. Vokál Deborah Perryovej je mimoriadne dôležitý pre výsledný dojem a práve ona korunuje jednotlivé skladby svojim lyricko-avantgardným prejavom. Nahrávka je určite zaujímavá pre fanúšikov RIO, avšak nie len pre nich lebo Thinking Plague nie je za každú cenu avantgardný. Mike Johnson nemá rád keď označujú jeho tvorbu ako RIO, pretože nie je stotožnený s týmto názvom a pravdou je že pod RIO žánrovým spektrom je zoskupených veľmi veľa interpretov, ktorí používajú rozdielny hudobný jazyk a formu. Preto označil Thinking Plague ako avantgardný rock a In Extremis tak aj naozaj znie, pričom treba brať do úvahy tento termín len ako navodenie predstavy. Zhruba päťdesiatdva minút krásno-divnej muziky, ktorá si zaslúži jednoznačne maximum.