Reakce na recenzi:

alienshore - @ 03.05.2015

Rush znamená v rockovom svete naozaj veľa a úspechy, ktoré dosiahli im môže závidieť veľa kapiel. Sólových projektov bolo málo, ale rozhodne nie sú priemerného kalibru. Podobne je na tom aj Victor gitaristu Alexa Lifesona, ktorý sa rozhodol aspoň jednorázovo zhudobniť svoje nie až tak celkom "rushovské" nápady. Jediný štúdiový album sa odlišuje od Rush vo viacerých rovinách a jednou z nich je aj chuť mierne si zaexperimentovať. Odklon od tvorby domovskej skupiny však nie je otočený o 180 stupňov, pretože sú tu momenty, ktoré ju dosť silne pripomínajú. Aj gitarové postupy, riffy a sóla majú jasnú pečať Alexa Lifesona. Naskytá sa prirovnanie so sólovkou Geddyho Lee – My Favorite Headache, ktorá je podľa mňa viac tradičnejšou nahrávkou, teda viac akceptovateľnou pre "rushovských" fanúšikov.

Album má výbornú produkciu oproti takému Test For Echo (vydané v tom istom roku) od Rush, ktoré znelo plocho a nevyvážene. Štýlovo je to samozrejme progresívny rock obohatený tentoraz aj o elektronické prvky. Nápady pochádzajú prevažne z pera a hlavy Alexa Lifesona (výnimku tvoria At The End a The Big Dance, ktoré skomponoval jeho syn), a týmto dokázal že aj samostatne dokáže vytvoriť a vypustiť do sveta zaujímavú muziku. Lifeson je výrazný melodický typ hráča, spontánne premýšľajúceho a zároveň originálneho vo svojom štýle. Blízka mu je aj gitarová tvrdosť alebo občasná psychedélia vyskytujúca sa v niektorých pasážach. Skladby sú od seba viac menej odlišné a istý podiel nevyrovnanosti na tomto albume tu rozhodne je. Pre mňa je však zaujímavé pozerať sa na tohto gitaristu ako na sólového umelca, pretože ako skladateľ v sebe ukrýva veľa potenciálu.

Od začiatku sa valí z reproduktorov smršť energie a Don't Care je naozaj drsný kúsok na úvod. Promise je už skladba, ktorá je takmer úplne v teritóriu Rush vďaka krásnej melodickej gitare a speváckym linkám. Podobne je tom aj tvrdá Start Today s tým rozdielom, že speváčka Lisa Dalbello jačí do mikrofónu ako Geddy Lee v 70-tých rokoch. Krátka inštrumentálka Mr. X patrí predovšetkým gitarovým sólam. Experimentálne plochy sa vyskytujú už pri At The End. Hovorené slovo, vyprofilovaná rytmika a atmosférická gitara majú zaujímavý katarzný účinok. Výborná a opäť tvrdá ako remeň Sending A Warning zachádza takmer až do psychedélie. Shut Up Shuttin' Up je veľmi odlišná, groove rytmus a ženské bláboly ju robia trochu zvláštnou, je však cítiť v nej určitú formu humoru. Akusticko-elektrické gitary sa krásne vynímajú v ďalšej inštrumentálnej skladbe Strip And Go Naked. Takmer industriálne zvuky obsahuje The Big Dance a je to jedna z tých menej atraktívnych kompozícií. Experimentálnejšia záležitosť s titulným názvom Victor mi evokuje v určitých sférach elektronickú hudbu 80-tých rokov. I Am The Spirit prinavracia albumu razantne poňatý rock s nápaditými gitarami.

Victor je braný ako kontroverzný počin ináč váženého muzikanta. Myslím si, že tento projekt nebol celkom správne pochopený. Je totižto zbytočné nahrať album, ktorý by sa podobal alebo dokonca vykrádal tvorbu Rush. Veľa poslucháčov to samozrejme očakávalo a prišlo väčšie, či menšie sklamanie. Alex Lifeson však nezaprel svoju identitu a cítiť tu dotyk hudobného génia ošľahaného niekoľkoročnými skúsenosťami v branži. Victor teda nie je typický komerčný produkt a bol vytvorený hlavne z vnútorného presvedčenia. Aj za tento postoj má Alex Lifeson u mňa veľký rešpekt.