Reakce na recenzi:

Brano - @ 09.11.2017

Neskorá jeseň roku "98" bola u nás dosť turbulentná.Vrcholiaci divoký mečiarizmus,neférový predvolebný boj a rozdelený prudko rozhádaný národ.Keďže som v tej dobe o internete doma ani len nesníval,tak informácie zo sveta hudby som zháňal ako sa len dalo ...a tak jedného dňa som sa niekde dočítal,že Mike Oldfield vydáva už tretie pokračovanie tubulárnych zvonov.Tubular Bells II. ma v dobe vydania silno zasiahlo,tak som sa na "trojku " pochopiteľne tešil.

Stačilo jedno letmé párminútové vypočutie v music shope a CD som si odnášal domov.Risk tentokrát nevyšiel.Už z bookletu som zistil,že majster nahrával toto CD na Ibize,čo neveštilo nič dobré.Následne sa z reprákov vyvalil tuc-tuc diskotékový rytmus a pred očami sa mi okamžite objavili spotení ľudkovia všetkých pohlaví ako sa pod vplyvom extázy natriasajú ,mykajú a vykonávajú všelijaké smiešne pohyby.Potom skončia na toalete,kde divoko a nezriadene pohlavne obcujú.Sálu bičujú mihotavé svetlá a vo vzduchu sa vznášajú vírusy HIV,hepatitídy a všetkých možných pohlavných chorôb.Zo stropu kvapkajú kvapky kvapavky.Do takéhoto prostredia by som vstúpil jedine v skafandri!

Z diskošoku sa trochu spamätám až pri skladbe Outcast.Je to celkom zaujímavá gitarovka,ktorá jasne odkazuje na prvý album Tubular Bells z roku 1973.Ďalšia skladba,ktorá si ma hneď získala je The Inner Child,kde spieva božská Rosa Cedrón.Krásavica prenesmierna,do ktorej som sa beznádejne zamiloval,keď som ju videl zo záznamu upršaného koncertu Tubular Bells III. v Londýne ,ktorý vysielala STV 2.Zo silného citu zamilovanosti som vytriezvel až po pár dňoch,keď som sa sebakriticky pozrel do zrkadla a následne do peňaženky a uvedomil som si,že božská Rosa Cedrón by si o mňa ani cigaretu nezahasila.Tomu sa hovorí návrat do reality.

Man in The Rain je ako stokrát vyžuvaná žuvačka,Moonlight Shadow z roku 1983 ako cez kopirák.Trápnosť bez invencie a nápadu!Nasledujúca skladba The Top of the Morning je tretí pevný bod tohto albumu na ktorom sa dá stavať.Pekne kompozične vyskladaná klavírna inštrumentálka,ktorú by som najradšej počúval stále dookola.

Záver albumu je opäť v diskonálade tuc-tuc a celú zlú situáciu nezachránia ani trubicové zvony na ktoré majster v závere udiera kladivkami.

Album mám už 19 rokov v zbierke napriek tomu,že stojí fakticky za prd.Slúži mi ako ukážkový príklad toho ako sa to robiť nemá.Po jeho vypočutí si vždy viac vážim všetkých tých Floydov,Genesisov,Yesov a Jethro-Tullov,ktorých mám v zbierke.Za tri nadpriemerné skladby hodnotím album ako celok len dvomi hviezdičkami.Viac si nezaslúži!