Reakce na recenzi:

alienshore - @ 09.06.2013

Keby boli Apple Pie z nejakej európskej krajiny tak verím tomu, že by boli ďaleko známejší. Informácie z Ruska sú však trochu utajené a tak musí človek pátrať, keď chce niečo zaujímavé objaviť z ich hudobnej produkcie. Prvý album Crossroad si po kvalitatívnej stránke v ničom nezadá s výtvormi zo západu. Je to inteligentný žánrový mix progresívneho rocku a občas aj neo-progu. Vokál Vartana Mkhitaryana je v každom smere príjemný a sem tam je cítiť Neala Morsea v jeho prejave, hudobne tiež neutekajú ďaleko od amerických Spock’s Beard. Sú tu začlenené aj prvky progresívneho metalu, ktoré pripomenú občas Dream Theater. Napriek prítomnosti silných melódií by ich ťažko mohol niekto označiť za komerčnú kapelu už len kvôli dlhším skladbám, ktoré sú prítomné na tejto doske.

Trefne nazvaný prvý song The Beginning začína nádhernou melódiou a akustickou gitarou. Nasledujú symfonické prvky s dynamickou rytmikou a výbornými gitarovými sólami. Občas zaznejú aj prog-metalové výpady a celá táto kompozícia je prevažne inštrumentálna. Spočiatku uvoľnená atmosféra s peknými vokálmi je v Sunrise po čase nahradená tvrdšou rytmickou gitarou a progresívnejšie ladenými motívmi. Titulná Crossroad je koncentrátom už spomínaných Spock’s Beard a Dream Theater. Spevné vokálne linky a oduševnená hudba sa v sólach zmení na bujaré kaskády bicích a gitár. Balada Nothing je skvelá a tu už je cítiť príklon k neo-progu. Citlivú tému ešte viac umocní saxofónové sólo. Funk-rockový nárez Temptation zaujme napr. aj hammond sólom a tento kúsok je pomerne netypický na tomto albume. Nekonfliktná Escape obsahuje mohutné vokály, pričom to najlepšie prichádza na koniec v podobe inštrumentálneho orgazmu. V akustickej Still Got My Faith In You sa ukáže v dobrom svetle Vartan, ktorý pekne odspieva celý tento song. Optimizmom nasiakla Solution tiež pripomenie anglické neo-progové kapely aj vďaka zvuku klávesov. V druhej polovici predvedú svoje zručné inštrumentálne schopnosti. Nothing Comes Everything je krásna lyrická inštrumentálka, v ktorej nie je núdza o parádne sóla a nápady. Záver zaobstaráva najdlhšia kompozícia pomenovaná opäť príznačne Final. Jedná sa v podstate tiež o lyrickú záležitosť s výraznou melodickou linkou a vyšperkovanou inštrumentáciou. Sú v nej začlenené aj prvky symfonického prog-rocku. Veľmi podarený koniec tohto albumu a posledné dve skladby sú naozaj skvostné.

Na Crossroad nenachádzam žiadnu vypchávku, je to veľmi seriózne nahrané a zložené. Prirovnávanie je v tomto smere tiež len navodením dojmu o čo sa zhruba jedná, myslím že táto kapela je natoľko kvalitná že jej určite nechýba osobitosť a štýl. Hlavne by som chcel poukázať na ich zmysel pre tvorbu aranžmánov a inštrumentálne nadanie. Nahrávka má dosť širokú plochu, ale nechýba tu ľahkosť a nasadenie. Reálne hodnotenie 4,5.