Reakce na recenzi:

alienshore - @ 08.05.2013

Sunchild sa na tejto dlhohrajúcej doske opäť vynašli zaujímavým spôsobom. Antony Kalugin posunul hudobný výraz zase niekam inam a tentoraz vplával do zákutí teatrálneho symfonického prog-rocku s neo-progovým dozvukom. Ako hosť zaujme gitarista Roberto Diaz z kubánskej prog-rockovej kapely Anima Mundi, ktorý prispel svojou gitarou na najdlhšiu kompozíciu celého albumu. Veľký priestor dostala speváčka Olya Chernova a tá dala skladbám svoj citlivý ženský prejav. Dychové a sláčikové nástroje sú jednoznačne plus v tejto výrazovo pestrej muzike. Práve tie dodávajú hudbe štipku folklóru a klasiky. Kalugin prejavil ako vždy cit pre výber kvalitného gitaristu a tým Andrey Kobylyanskiy naozaj aj je.

Zhluk rôznych zvukov odštartuje najdlhšiu vec Stars Of Cardiff Bay. Duet Chernovej a Kalugina znie krásne harmonicky a k tomu je zložená aj celkom dynamická hudba. Kvalitné a nápadito spracované témy majú typický symfonický rukopis pána klávesáka. Zručné sóla nenarúšajú myšlienku a v ďalšej časti sa hudba posunie do teatrálneho hravého prednesu hlavne čo sa týka vokálu Olye a Antonyho. Nasleduje baladická bomba s názvom Ring Of Eternity s úžasným ženským spevom a geniálnou inštrumentáciou. Neviem kde na také veci Kalugin chodí, ale toto je pre mňa silný moment na tejto doske a tá melodika nemá proste chybu. Nostalgická Seven Kings je podaná s noblesou a jemné prog-rockové plochy pohladia dušu. Gitarista Andrey predvedie svoje zručné prsty najlepšie ako vie a pridajú sa k nemu aj klávesy s obligátne kvalitným sólom. Mirrors je z kompozičného hľadiska dielom Chernovej a Kalugina. Spočiatku vokál výrazne pripomína Kate Bush, ale refrén je tu naozaj podarený. V druhej polke sa skladba odvíja v príjemných inštrumentálnych a melodických linkách.

Tajomná Gordian Knot by sa kľudne hodila aj do nejakého rockového muzikálu kvôli svojmu charakteru. Koniec sa odviaže viac v rockovom duchu s orchestrálnymi aranžmánmi. Pomalú Rising podá Olya úplne nádherne s výstavnou melódiou a ako vždy skvelou hudbou. Saxofónové sólo tu padne veľmi vhod. Epická March Of Fate je odspievaná Kaluginom veľmi presvedčivo a k tomu prispievajú aj zaujímavé zvuky jeho klávesov. Visionary Sights je ďalší jemnejší skvost so skvelou flautou a kvalitnou melódiou v klasickom duete. Po nej nasleduje posledná titulná skladba As Far As The Eye Can See s výpravným ťahom a veľkolepými symfonickými plochami.

Kalugin sa dostal do bodu, kde tvorí hudbu s ľahkosťou a svojou originálnou skladateľskou pečaťou. As Far As The Eye Can See mi príde o čosi farebnejší a melodickejší ako predošlý The Wrap. Vokál Chernovej tu svieti ako veľká žiara a dala tomuto dielu niečo veľmi osobité. Tento album patrí medzi moje mimoriadne obľúbené od Sunchild a nie je tu v podstate nič čo by som vytkol, preto to bude odo mňa ďalšie vysoké hodnotenie.