Reakce na recenzi:

alienshore - @ 09.05.2013

V poradí piaty album Sunchild vyvolal rôzne reakcie fanúšikov. Niektorým tu chýbali ich typické folkové alebo aj orchestrálne aranžmány. Isolation ide viac smerom k neo-progu a symfonické prvky sú skôr v menšine. Kalugin sa však dostatočne vyhral s modernejšími zvukmi a opäť zložil dostatok kvalitných melódií, ktoré sa vryjú do pamäti. Ani toto dielo nestráca súdržnosť a je opäť iné ako predošlé dosky. Možno práve absencia dychových a sláčikových nástrojov osloví klasických prog-rockových fanúšikov a nájdu si cestu k tomuto zaujímavému albumu.

Jemná akustická gitara na úvod poteší a za ňou nasledujú elektronické prvky v pomalšom tempe rytmiky. Antonyho hlas je tajomný a zastrený emóciami. Pri melodickej linke kde sa spieva “Take away, take away, All your credit cards“ si spomeniem na album The Wrap, z ktorého pochádza táto melódia. Hitovými tendenciami naplnená Shall We Run zaujme samozrejme refrénom a v neposlednom rade je tu aj výborne zložená hudba. Energická skladba 64 obsahuje mohutné vokály a presvedčivo zložené klávesové plochy. Song má trochu temnejšiu auru. Prekvapením je pre mňa The Great Me, ktorá je postavená na rytmickej gitare a navrstvených klávesách, ale ten drsný spev je niečo čo v Kaluginovej tvorbe nie je obvyklé. Skladba je netradičná a zároveň skvelá práve tým, že prelieva drsnosť prejavu s pocitovými inštrumentálnymi motívmi. Prvý vrchol je jednoznačne nádherná Berlin & Leningrad a toto je klasické výstavne dielo Antonyho Kalugina. Silné melódie a oduševnenosť idú ruka v ruke v perfektnými aranžmánmi. Elektrizujúce klávesové sóla a gilmourovské gitary majú premyslený charakter a občas tu cítim floydovské cítenie.

Druhým vrcholom je štvordielna kompozícia Isolation. Po vokálnom predstavení v prvej časti prichádza famózna časť druhá. Úvod je inštrumentálny a ten je spracovaný skvostne, kde gitary kúzlia melodické sóla. Objavujú sa už aj silnejšie symfonické pasáže a inšpirácia Pink Floyd sa nedá občas zaprieť. Melódie sú dosť zádumčivé avšak koniec je vyšperkovaný gitarovými sólami. Tretí diel tvorí ženský a mužský spev, zvuky mora a moderná elektronika. Posledná časť je o čosi teatrálnejšia a nachádzajú sa tu aj zborové vokály. Pekné motívy majú základ hlavne v kvalitných klávesových podkladoch a gitary už len znásobujú celkový dojem. Koniec je v znamení súzvuku dospelých hlasov a detského zboru.

Som rád, že Kalugin nahráva odlišné albumy a necháva sa inšpirovať rôznymi smermi či štýlmi. Preto je jeho tvorba tak oslnivá a inšpiratívna. Isolation je trochu viac pesničkovo orientovaný, ale nachádza sa tu niekoľko naozaj výrazných skladieb. Pre mňa je to ďalší skvelý album od majstra Kalugina. Reálne hodnotenie 4,5.