Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.05.2013

Kto by to bol povedal, že Čile má takú zaujímavú progresívno-rockovú scénu. Táto krajina je však zložená z potomkov európskych kolonizátorov a je aj spoločensky najlepšie sa rozvíjajúca z pomedzi všetkých štátov Južnej Ameriky. Z tohto dôvodu je tu priestor pre rozvoj kultúry a umenia, čo sa veľmi dobre prejavuje aj v hudobnej sfére. Progresívna scéna je tu zastúpená žánrami od neo-progu, progresívneho metalu až po jazz-rock/fusion a RIO-avantgardu. Kapely a interpreti ako Tryo, Seti, Jaime Rosas, Octopus, Mediabanda, Matraz, Mar De Robles, Fulano, Coprofago, Astralis, Akinetón Retard a aj Abrete Gandul robia tejto krajine dobré meno vo svete hudby. Abrete Gandul sa vybrali po stopách King Crimson a objavovaní nových horizontov. Predošlá doska Cuentos Para Dormir zachytila túto kapelu vo vrcholnej forme a ani nasledujúca Enjambre Sismico neustupuje do pozadia v rámci aranžérskej kvality a muzikantskej zdatnosti.

V hudbe Abrete Gandul znejú dozvuky avantgardy a aj canterburskej scény. Flauta svojou špecifickou aurou tiež prispieva k štýlovej farebnosti. Saxofón a klarinet sa zhostia svojej úlohy tradične kvalitnými expresívnymi sólami. Psychedelické prvky, fusion a rôzne rytmické variácie tvoria zaujímavý mix inštrumentálneho progresívneho rocku. Inšpiráciou je to niekde medzi spomínanými King Crimson alebo aj tvrdšími Anglagard. Náročná a nepriepustná hudobná produkcia tejto kapely sa celkom dobre hodí do talianskeho vydavateľstva AltrOck Records, ktoré má pod sebou veľa spriaznených kapiel tohto druhu.

Zasnený klávesový motív v Hacia la Nada je zakrátko nahradený crimsonovským rytmickým blúdením. Frippovské vybrnkávačky a kreatívna rytmika sa skvelo dopĺňajú s klávesmi. Koniec znie energicky aj s použitým saxofónom. Necro Sistema tiahne trochu do canterbury hlavne kvôli farbe klávesov. Pocitové gitarové sólo je pekne doladené s hudbou. Sedemminútová Marejada je ostrá aj vďaka výraznej base a nepravidelnej rytmike. Fusion motívy aj s canterburským cítením sa na konci vybičujú do ťažkého finále. Trochu free jazzovo sa spočiatku tvári Consecuencia Natural, ale jej pomalé pasáže sú tiež dosť pochmúrne. Bizarné inštrumentálne plochy sú podporené aj saxofónom a skvelou basou. Po tomto psychedelickom kúsku nasleduje ďalšia dlhšia skladba s názvom Colapso. Je trochu rytmickejšia a dynamickejšia ako predošlá a je tu pár zaujímavých nápadov a aj zvukov. Stredné ale kreatívne tempo sa neskôr pretaví do pomalšej časti, ktorá na konci naberie opäť silný crimsonovský feeling.

Tvrdšie a priamočiarejšie hudobné témy charakterizujú ďalšiu nálož Convergencia Caotica. Zaujme tu jednoznačne slapová basa, ktorá dostane priestor aj pre skvelé sólo. Zaujímavo odštartuje skladba Intangible s fusion dynamikou a ťažšou atmosférou. Kvalitná gitarová práca sa rozlieha po celom songu aj s nápaditými klávesmi. Posledná ...Y Ahora Que? je dosť zafarbená jazzom a klarinet je netradičným prvkom v tejto skladbe. Rytmické záseky sa odpichnú do ďalších prekvapivo melodickejších momentov. Saxofónové sóla celkom pekne zakončujú tento album.

Zhrnul by som to asi takto. Toto nie je doska na piknik alebo oslavu narodenín. Toto je temnejší výlet do zákutí hudobných gejzírov a kreácií. Abrete Gandul vás nebudú hladkať, ale radšej budú udierať silou svojich nápadov. Enjambre Sismico je hodnotný zápis do ich diskografie a dôkazom toho, že kvalitný progresívny rock ma stále čo povedať. Reálne hodnotenie 4,5.