Reakce na recenzi:

alienshore - @ 11.05.2013

Po dvoch vydarených štúdiových albumoch sa belgická kapela Finnegans Wake uchýlila pod krídla francúzskeho vydavateľstva Musea Records a vydali album Pictures. Oproti predošlým počinom znie Pictures zvukovo lepšie a posunuli sa aj po aranžérskej stránke. Táto skupina mi pripadá hudobne o čosi uchopiteľnejšia ako poniektoré iné RIO-avantgardné zoskupenia. Za plus považujem časté využívanie jazzových prvkov a sem tam sa objaví aj rockovejšia rytmika. Dielo je prevažne inštrumentálne, ale nájde sa tu zopár špecifických vokálnych liniek. Využívanie širokej palety nástrojov je v tomto žánri už skôr povinnosťou. Klávesová práca je na špičkovej úrovni a je tu niekoľko vskutku zaujímavých plôch a zvukov.

Sláčikové nástroje tvoria úvod k skladbe Downtown a začína sa prelínanie štýlov od jazzu, komornej hudby až po energický progresívny rock. Na nenápadnej jazzovej rytmike sa odvíjajú témy z vážnej hudby. Koniec je opäť prog-rockový so sprievodom symfonických klávesov. Najdlhšiu kompozíciu Pictures otvárajú na začiatku crimsonovské gitary, ale to netrvá dlho a na rad prídu prapodivné hudobné plochy. Všetko stíchne a netypické klávesy s jazzovým spevom tvoria akýsi duet. Po chvíli však skladba naberie rytmický ťah a je to ako celok mimoriadne pôsobivé. Za 16-minút sa toho udeje veľa a toto dielo sa nesnaží zaujať šialenými motívmi, ale skôr dynamickým hudobným majstrovstvom.

Ďalšie songy sú už kratšie a taká First Blow neustupuje z hľadiska kvality ani o centimeter. Tu sa muzikanti dobre vyhrali s jazz/fusion rytmikou a dychy znejú ako z čias hradov a zámkov. Dookola sa točiaci rytmus tvorí dobrý podklad pre rôzne klávesové vyhrávky, gitary alebo aj sláčiky. Prvý diel skladby God Meets je skvelo spracovaný po hudobnej stránke. Nepravidelné bubenícke breaky majú výbušný charakter a pre zmenu v tichých pasážach sa prejavuje lyrickejšia poloha Finnegans Wake. Výborné je aj zakončenie s neposednými klavírnymi linkami. Netypická záležitosť Illimited trilkuje v kuse s klavírom, klávesmi a pridá sa aj basa. Znie to však mimoriadne esteticky. Druhé pokračovanie God Meets je už so spevom. Je to taký spievano-hovorový štýl a hudba je vyšperkovaná elegantnejšími aranžmánmi. Zaujme tu napr. zvuk huslí a progresívnejšie odpichy. Lepšie finále ako skladba Finale by som si ani nemohol priať. Je to krásny dialóg klavíra a bezpražcovej basy.

Pictures je dotiahnutý po každej stránke. Hudba Finnegans Wake je hodnotná práve z hľadiska sofistikovaných hudobných kreácií a tvorivosť je ich výsadou. Veľmi plynule a nenásilne zložená mozaika hudobných nápadov a štýlov si zaslúži obdiv, pretože dokáže aj nezainteresovanému poslucháčovi ponúknuť niečo zaujímavé. Pre mňa je to hlavne parádna doska so všetkým čo k tomu patrí, takže hodnotenie je nadmieru jasné.