Reakce na recenzi:

alienshore - @ 13.05.2013

Štvrtý štúdiový album Canvas Solaris pod názvom The Atomized Dream patrí medzi moje najobľúbenejšie od nich. Hudba je oproti Cortical Tectonics výrazovo pestrejšia a pritom komplexná. Technické finesy sú stále prítomné, ale celkovo to pôsobí prívetivejšie a podobne je na tom aj zvuk tejto nahrávky. Názov dosky a aj obal podnecujú pozitívne myšlienky a vizuálne pestrý námet hovorí jasnou rečou aj o samotnom obsahu albumu. Štýlová zmena je pravdepodobne podmienená príchodom hneď troch nových členov. Toto dielo je zaujímavým experimentom z hľadiska kontrastných space motívov a dynamických plôch. Akustickejšie pasáže tvoria spolu s technickými piruetami veľmi pôsobivý inštrumentálny progresívny rock/metal.

Jemné cinkavé gitary v The Binaural Beat sú veľmi atmosférické a vytvárajú tak silné melodické harmónie. Po odľahčenom a krásnom úvode nasleduje technickejšia Reflections Carried To Mirror. Štruktúrované gitarové rytmy sprevádzajú aj výrazné a pestré bicie. Odznie aj akustická vsuvka a do celkového dojmu prispejú aj netypické klávesové zvuky. Skladba Chromatic Dusk je pre mňa synonymom Canvas Solaris vďaka sofistikovanej gitarovej linke a nádherným akusticko-elektrickým aranžmánom. Ďalšia zaujímavá pecka má názov Patterns Spiral Into Swarm. Energický prog-metalový začiatok vyformuje po chvíli dobre vychytené nepravidelné rytmy gitár a bicích, ktoré hrajú ako keby oddelene. Disharmonické gitary v Heat Distortion Manifest sa pod aranžérskou hutnosťou prelomia občas do trochu kľudnejších pasáží, ale koniec je vyslovene v duchu tvrdej melanchólie. Výborná Photovoltaic mi pripomína svojim vyznením Gordian Knot aj s klavírnou linkou. Premyslené pomalšie prechody bicích a citlivejších gitár sa premostia do tvrdšej polohy. Začne sa typická vypracovaná a sekaná riffovačka, ktorá prekvapivo prejde do pekného melodického sóla. Najtvrdšia skladba celého albumu je iste Solar Droid s trochu avantgardným prejavom. Bláznivejšie sóla, technické bubenícke vývrtky a klávesovo-elektronické pozadia urobia svoju prácu perfektne. Ďaleko harmonickejšia je The Unknowable and Defeating Glow s post-rockovým začiatkom. Náročnejšie rytmické kreácie sú zaujímavo sprevádzané klávesmi pripomínajúce zvuk hammondu.

Ostrejšie záblesky progresívneho metalu alebo post-rocku prispievajú k štýlovej pestrosti. Rytmická sekcia Ginn a Pirlot sa vyžíva v jazzových prvkoch a ich hra je výrazovo bohatá. Doska je trochu líznutá aj avantgardou. Myslím, že k tomuto si nájdu cestu fanúšikovia Cynic, King Crimson, Behold ... The Arctopus alebo Spiral Architect. The Atomized Dream je svieže dielo s kopou lahodnej a nekonvenčnej inštrumentálnej hudby. Čistá produkcia dáva vyznieť virtuóznym nápadom, ktoré sa tu servírujú s laserovou presnosťou. Na pomery progresívneho metalu je tento album celkom odvážny a estetický zároveň. Sympaticky pôsobí v otváracom obale poďakovanie bývalému členovi Benovi Simpkinsovi a ja vyjadrím vďaku tejto kapele rovno piatimi hviezdičkami.