Reakce na recenzi:

alienshore - @ 14.05.2013

Po prekvapivom albume The Atomized Dream sa Canvas Solaris rozhodli trochu pritvrdiť. Stále sú tu počuteľné melodické a elektronické prvky z predošlého počinu. Irradiance je niekde strede medzi tvrdším Cortical Tectonics a experimentálnym The Atomized Dream. Hudba však nie je len o gitarách, ale hlavne o nápaditých rytmoch ktoré nesú v sebe myšlienku. Postranné záležitosti ako akustické vyhrávky, elektronika alebo klávesy nenápadným spôsobom dodávajú tomuto celému organickejší rozmer. Prídu si na svoje samozrejme aj fanúšikovia technickej gitary, pretože tie majú hlavné slovo v Canvas Solaris. Nekoná sa však bezúčelové divadlo, ale cielená produkcia ktorá má za úlohu priniesť vyváženú a pestrú inštrumentálnu muziku.

Akustické gitary odpália song Adaptive Optics s tradične zaujímavým spracovaním. Gitary majú zaoblený zvuk a technické postupy znejú preto viac prívetivejšie. Ambientné zvuky pre zmenu tvoria úvod v Conveyance Of Flux. Skladba je plná zložitých rytmov s jazzovou basou a elektronikou. V podobných intenciách sa odvíja aj The Horizon Feasts On Stars, ale má silnejší melodický dolet. Koniec je vygradovaný bicími a hustými gitarami. Tvrdšia Glacier predvedie okrem komplexných rytmických ťahov aj pekné melodické sólo v strede. Accelerated Testing Phase je ďalšia inštrumentálna bomba s drsnejšími gitarovými linkami a trochu netradične znie s strede východný motív. Threads Of Dead Space sa od predošlých neodlišuje v mnohom, ale cítim tu silnejší príklon k progresívnemu fusion. Basa má jazzový feeling a opäť sú tu netypické východné nálady. Skvelo naaranžovaná Soliton (Emergence From Dispersion) je melodický skvost. Akustické pasáže s elektrickými sólami sú krásne myšlienkovo doladené. Rytmická sekcia je kreatívna, no prispôsobuje sa povahe skladby. Za zmienku stojí tiež perfektne zložené hammondovské klávesové sólo. Spolu s Vapor Chasm patria medzi vrcholy dosky. Táto skladba je však o čosi tvrdšia a disharmonickejšia ako predošlá. Sú tu však mimoriadne dobre zložené gitarové party a ako celok to znie celkom dynamicky. Koniec je však krásne melodický s vypracovaným motívom. Posledná Null Proximity je najjemnejšia záležitosť na celom albume s výrazným podielom akustických gitár a etnických prvkov.

Canvas Solaris patria vo svojom žánrovom zameraní medzi špičku, pretože sú mimoriadne nadaní po skladateľskej stránke a ich hudba je zároveň aj dostatočne svojráznou. Irradiance obsahuje veľa zaujímavých nápadov. Muzikanti sa tu snažia dať svojim skladbám pointu a je to vcelku kvalitný mix progresívneho metalu, jazzu, fusion a aj elektroniky. Predošlé dva albumy však boli mimoriadne silné a preto beriem Irradiance trochu prísnejšie. Jedná sa však o skvelú dosku, ktorá je nabitá energiou a sviežim hudobným myslením.