Reakce na recenzi:

alienshore - @ 11.05.2013

Crippled Black Phoenix sa po niekoľkých alternatívne rockovo zameraných albumoch rozhodli spraviť nahrávku s výraznejšími prog-rockovými prvkami. V prvom rade je to koncepčné dielo a hudobne je inšpirované kapelou Pink Floyd. Nachádzajú sa tu psychedelické-space nálady alebo aj rôzne alternatívne a post-rockové momenty, ktoré majú pre zmenu trochu osobitejší charakter. To čo pripomína legendárnych Pink Floyd je hlavne atmosféra a koncept tejto dosky. Vyskytnú sa aj podobne ladené gitarové sóla od Karla Demata. Hlavnou persónou tejto zaujímavej skupiny je bubeník, gitarista a v podstate multi-inštrumentalista Justin Greaves. Dvojalbum (Mankind) The Crafty Ape je určený aj pre progresívnych fanúšikov, ktorí dokážu prehltnúť aj takúto horkejšiu pilulku. Textovo je zamerané na nespravodlivosť ľudskej spoločnosti, no vyjadruje zároveň aj nádej na lepšiu budúcnosť.

CD1: Chapter I – A Treat
Nothing (We Are...) začne tvrdšími gitarami, ktoré sa preklenú do kompozície The Heart Of Every Country. Po akustickom úvode nastupuje floydovská pomalšia téma s citlivými melódiami. Sugestívna atmosféra dáva vyniknúť klávesám a hypnotickej gitare. Skladba končí skvelým gitarovým sólom. Get Down And Live With It obsahuje okrem pochmúrnej melódie aj variabilné bubenícke prechody a spev Belindy Kordic. Pomaly sa rozvíjajúce inštrumentálne plochy sú typické pre tvorbu Pink Floyd a Crippled Black Phoenix to svojou hudbou ani nijako nespochybňuje. Psychedelická výplň (In The Yonder Marsh) sa hemží rôznymi elektronickými zvukmi, ale to sa v A Letter Concerning Dogheads zmení na jeden nádherný atmosférický song. Prvá polovica je vypracovaná melodickou linkou a tá druhá zase prekvapí silným ústredným motívom, ktorý tiahne až do konca. Podobný charakter má aj The Brain \ Poznan a tá po vzdušných melódiách ponúka kvalitné energické aranžmány, ktoré majú progresívnu líniu .

Chapter II – The Trap
Siedma skladba Laying Traps je rockový kúsok s alternatívnou myšlienkou. Spev typickým spôsobom charakterizuje anglickú nezávislú hudobnú scénu. Podobne ladený je aj Born In A Hurricane s kreatívnou rytmikou a statickými gitarami. Prekvapením sú dychy, ktoré ešte viac podtrhnú rockovejšiu polohu tohto songu. Release The Clowns je ďalší energiou nabitý song s blues-rockovou dravosťou. Slide gitarové sólo a ženský spev sú dobrým spestrením. Posledná mini-skladba prvého CD s názvom (What?) trochu odľahčí povahu album s pekným banjovým sólom.

CD2: Chapter III – The Blues Of Man
A Suggestion (Not A Very Nice One) má tiež taký nenápadný bluesový feeling a skreslený vokál Joe Volka prispieva k špecifickej príchuti. Vynikajúce kvákavé gitarové sólo je ozdobou celého tohto songu. (Dig, Bury, Deny) je celá v akordoch rezonančnej gitary (dobro). Pochmúrny duet Belindy a Joea v Operation Mincemeat dostane ešte širší emocionálny rozmer vďaka sláčikovým nástrojom. Inštrumentálna We Will Never Get Out This World Alive je postavená na atmosférických klávesách a klavíri. Najdlhšia kompozícia s dlhým názvom Faced With Complete Failure, Utter Defiance Is The Only Response začne zaujímavým prelúdiom bicích a gitár. Ťažšia rytmika je sprevádzaná aj sláčikmi a po skľudnení sa skladba pretransformuje do pomalého melancholického rytmu so zvukmi hammond klávesov. K slovu sa dostane aj psychedélia a netypické zborové vokály.

Tento dvojalbum vťahuje svojou hudbou postupne do vnútra. Kým prvý disk je naozaj pod vplyvom Pink Floyd, tak disk číslo dva mi pripadá o čosi svojráznejší. Dokopy však tvoria silnú a emocionálne bohatú nahrávku. Pokiaľ ste trochu unavený z tvorby Pink Floyd a chceli by ste niečo podobné a zaujímavé tak tento počin je skvelý tip. Crippled Black Phoenix sa nesnaží svojou hudbou povedať, že také čosi tu ešte nebolo. Skôr naopak, je to krásna pocta tvorbe Pink Floyd. Mňa tento album presvedčil hlavne elegantnou prepracovanosťou a kvalitou. Nie je zbytočne expresívny a ponúka silné emócie, čo je v hudbe vždy najdôležitejšie. Reálne hodnotenie 4,5.