Reakce na recenzi:

alienshore - @ 15.05.2013

Rok 2000 bol pre Martyr vskutku zásadný. Podarilo sa im totižto zložiť svoje najlepšie album a zaradili sa hneď medzi špičku trash/deathovej scény. Warp Zone valí jeden deštruktívny riff za druhým a celé je to podporené vysoko technickými bicími Patricea Hamelina. Tvorivý vodca Daniel Mongrain obstaráva svojim hlasom typický trashový spevo-rev a jeho výrazná osobnosť je v podstate znakom kapely Martyr. Sympatickým spôsobom doplňuje vokálne linky drsným growlingom aj Danielov brat François Mongrain, ktorý je mimoriadne zdatný basák a vypĺňa priestory rôznymi jazzovými postupmi. Prvý album Hopeless Hopes bol veľmi podarený a nezaprel inšpiráciu legendou death-metalu americkými Death. Warp Zone zachytil Martyr vo vrcholnej forme a je to celkove tvrdo technická záležitosť. Títo talentovaní Kanaďania to však nehustia za každú cenu do extrému a občas sa vyskytnú aj melodickejšie momenty.

Za chodu tajomných gitár sa spustí úvodná víchrica Warp Zone. Skvelý ťah je podporený ťažkými rytmami a aj keď by to človek nepovedal, tak spev je v podstate orientovaný do melódie. Nasadené tempo pokračuje aj v Virtual Emotions s hrubozrnnejším prejavom a prelínaním rytmických zmien. Matematickú orgiu Endless Vortex Towards Erasing Destiny podráždi Daniel skôr tak okrajovo svojim vokálom, ale viac sa tu besnia gitary aj s bicími. Veľmi často je počuť na doske dialóg Danielovho hlasu aj s Françoisovým a znie to perfektne. Podobne je na tom aj Deserted Waters s naozaj majstrovsky vypracovanými plochami. Za hitovku celého albumu by som kľudne dal Carpe Diem s ráznym refrénom, ktorý si môžu zaspievať aj nadšenci tejto hudby. Práve v nej sa objaví krásne melodické sólo. Technické sekané riffy v The Fortune-Teller zjemnia trochu jazzovo sfarbené gitarové stupnice, ale ináč je to paľba rytmov. Rozvrstvená Speechless je pekne vygradovaná a tiež je to niečo ako duet. Martyr prechádza z jednej témy do druhej veľmi plynule a ešte to aj korunuje melodikou. Retry? Abort? Ignore? je jednoducho nádherný vrcholný song s parádnou štruktúrou a jazzovými náladami. Posledná Realms of Reverie geniálne ukončí album s temným hovoreným slovom. Hudba je však vyšperkovaná melodickejšími, no pritom stále hutnými plochami a Martyr v nej ukazuje svoje jedinečné muzikantské schopnosti. Za všetko hovorí aj samotný záverečný gitarový duel.

Bonusovky potešia, no demo-verzie nie sú nejako extrémne odlišné od pôvodných skladieb a majú relatívne celkom slušný zvuk.

Táto doska je veľmi ucelená a kompaktná. Nestráca duchaprítomnosť ani pri krkolomných variáciách. Vysoká hráčska integrita je prejavom ich ducha a skladateľského potenciálu. Progresívny formát ich hudby je založený na dômyselnom hľadaní rytmických riešení a citom pre správny melodický motív. Martyr však vie prekvapiť aj rozmanitosťou a ich ultra-technický metal si po viacerých posluchoch nakoniec získa vašu priazeň. Warp Zone je v rámci štýlu špičková doska, ktorá si zaslúži pozornosť fanúšikov týchto žánrov.