Reakce na recenzi:

alienshore - @ 19.05.2013

Sixun je pomerne dosť neznáma jazz/fusion kapela z Francúzska. Kvalitou však nezaostáva ani za pomyselnou prvou ligou v tomto žánri. Prvé dva dosky Nuit Blanche a Pygmees sú kvalitné nahrávky. Vrcholom pre mňa je ich tretí štúdiový album Explore, ktorý patrí medzi utajené klenoty európskeho jazz-rocku a fusion. Sixun sa hlási k odkazu legendárnych Weather Report a bubeník Paco Sery aj neskôr hrával s Joeom Zawinulom počas jeho sólovej kariéry.

To čo charakterizuje tento album sú špičkové hráčske výkony spolu s afro-etnickými prvkami v podobe perkusií a občasných vokálov. Explore je však hlavne inštrumentálne poňatá doska. Je trochu obťažnejšie vystihnúť ich štýl lebo sú tu rôzne vplyvy či už rocku, world music a takého špecifického francúzskeho cítenia. Veľmi dobrý posun je cítiť z hľadiska produkcie a konečného zvuku, ktorý sa naozaj podaril. Sixun funguje v kompozičnej rovine tak, že každý z členov má priestor pre svoju skladbu a takmer každý tu aj dodal minimálne jednu vec, Jean-Pierre Como ich tu má najviac a to hneď štyri.

Expresívna prvá skladba Pauline nenadchne na prvé počutie, ale je zaujímavo spracovaná z hľadiska inštrumentácie a spevových liniek. Neskutočne dobrá je však druhá Bleu Citron s nádherným vokálnym frázovaním a melodickejšími hudobnými motívmi, človek si ani neuvedomí že prešlo osem minút. Ešte živšia mi pripadá Petit Chartier s parádnou basou a vyšperkovanými fragmentmi, ktoré vychádzajú zo všetkých nástrojov. Rocková gitara Louisa Winsberga si tu tiež nájde priestor. Hravá a optimistická Miss Reggae obsahuje krásny motív, ktorý má až sladkobôľnú atmosféru. Saxofón podfarbuje harmóniu svojimi sólami a klavír tu odohrá veľmi vkusné sólo. Zábavná miniatúra Radio Chabada je Winsbergovým dielom a prechádza do jeho ďalšej skladby Mai Tonton. Je to ďalšia z rady výrazných kompozícií, kde saxofón preberá hlavné slovo. Druhá polovica je výrazovo pestrejšia s typickým fusion ťahom. Africkou tematikou je naplnená Quege Touist a aj keď sa to nezdá tak muzikanti tu idú na plný plyn, za všetko hovorí aj perfektná basová gitara. Lune je trochu oddychovejšia záležitosť a dobre sa pri nej relaxuje. Naproti tomu skladba Kirk ako keby presne charakterizovala 80-té roky, je ale veľmi umne melodicky zložená aj s rôznymi klávesovými registrami. Michel-Ange je spočiatku neforemná, ale prehupne sa do afro-rytmu ktorý postupne naberá na energii rôznymi sólami.

Explore nemá nejaký významný historický dosah, je len vynikajúcim albumom veľmi talentovanej kapely. Fajnšmekri z oblasti jazz/fusion by mali ale zaostriť svoj sluch a pozrieť sa na zúbok tomuto zoskupeniu hudobníkov. To čo na tejto kapele obdivujem je ich schopnosť skladať ťažké rytmické plochy s pridať k tomu aj kus zaujímavej melodiky. Hudba je v konečnom dôsledku atraktívna a zanecháva na poslucháčovi estetický a aj emocionálny dojem. Explore hodnotím na maximum a zaslúžene, nie je tu totižto nič čo by som mal alebo mohol vytknúť.