Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.05.2013

Prvá sólová doska hlavného skladateľa kapely Kansas bola pomerne prekvapujúca v tom čase. Jedným sa jeho hudba páčila, iným zase nie hlavne kvôli kresťanskému smerovaniu v textoch a aj melodickejšej hudbe. Vyhovieť sa nedá každému, no myslím že s odstupom času sa dá na tento album pozrieť aj čisto pragmaticky a zhodnotiť jeho kvalitu. V prvom rade je tu neprehliadnuteľná účasť ikony hard-rockového spevu Ronnieho Jamesa Dia. U striktne kresťansky zameraných poslucháčov to vyvolalo aj nevôľu pretože jeho meno je spájané s kapelou Black Sabbath, ktorá je v tomto smere dosť kontroverzná. Myslím si však, že práve jeho hlas v dvoch skladbách dodal tomuto albumu niečo zaujímavé a dráždivé. Pozvanie neodmietli ani členovia Kansas ako bubeník Phil Ehart, violista Robby Steinhardt a aj Steve Walsh, ktorý odspieval jednu skladbu. Album Seeds Of Change by sa ešte dal charakterizovať ako progresívny rock, ale jeho celkové hudobné smerovanie je vskutku diskutabilné.

Rukopis Kerryho Livgrena je jasne čitateľný a hneď úvodné tóny Just One Way to potvrdia. Vzdušná melodická linka so spevom Jeffa Pollarda príjemne plynie a hudobne je to menej komplikovaný Kansas. Víťazne klávesy odštartujú skvelú Mask Of The Great Deceiver so spevom famózneho Ronnieho Jamesa Dia. Jeho temnejší a drsnejší hlasový odtieň dáva skladbe napätie a k tomu nepochybne dobre padnú aj rockovejšie ladené aranžmány s výraznými klávesmi. Steve Walsh tiež nezaháľa a chytí sa mikrofónu v How Can You Live. Jeho výrazná farba a kvalitný hlasový rozsah poznačí skladbu v tom najlepšom slova zmysle. Dynamická a životaschopná hudba pre zmenu charakterizuje Livgrena ako skladateľa. Prekvapivo sa aj Kerry chytí spevu v songu Whiskey Seed, ktorú podporí svojou bubeníckou hrou Phil Ehart. Blues rockový sound s harmonikou nie celkom pasuje do kontextu tohto albumu.

Ďalšia ponurejšia vec s názvom To Live For The King má krásny pomalý rockový ťah s vokálom Dia a Livgren odohrá celkom pekné gitarové sólo. Down To The Core je ďalšia slabina tejto dosky rovnako ako Whiskey Seed a je to celkom škoda pretože zvyšok je skvelý. Najdlhšiu kompozíciu Ground Zero zaspieva David Pack z kapely Ambrosia. Veľmi dôstojný koniec albumu s výpravnými aranžmánmi a výbornými melódiami. Za zmienku stojí aj vklad bubeníka Phila Eharta a huslistu Robbyho Steinhardta.

Kerry Livgren si s týmto albumom začal plniť sen o svojej vlastnej hudbe. Rozhodol sa ísť inou cestou ako v kapele Kansas, preto ich neskôr odsunul na vedľajšiu koľaj a odišiel. Oproti náročnejším klasickým doskám Kansas je Seeds Of Change ďaleko melodickejší a je presýtený svetlom. Vydaril sa však oveľa viac ako Walshov sólový album Schemer Dreamer, ktorý vyšiel v tom istom roku. S hodnotením tohto počinu je to trochu ťažšie. Nie je to priemer lebo Livgrenove melódie majú proste dušu. Zaokrúhlim to smerom hore na štyri hviezdičky.