Reakce na recenzi:

alienshore - @ 24.05.2013

Kapela AD bola jasným pokračovateľom myšlienky jeho prvého sólového albumu Seeds Of Change. Kerry Livgren sa v tomto zoskupení ešte viac zameral na melodický rock/AOR s občasnými náznakmi progresívneho rocku. Zo všetkých štyroch dosiek skupiny AD je podľa môjho názoru album Art Of The State jasne najlepší. Prítomnosť hneď dvoch kvalitných spevákov Gleasona a Hama určite nie je nezanedbateľná. Podarila sa tu aj produkcia, ktorá vytvorila kvalitný zvuk poplatný samozrejme 80-tým rokom. Kerry sa na tejto nahrávke ukázal ako veľmi dobrý autor melodických skladieb s výrazným refrénom. Jeho povestná citlivosť pri skladaní hudby sa tu tiež potvrdila. Album má však aj ostrejšiu rockovú hranu a je veľmi dobre inštrumentálne zložený.

Najdôležitejším faktorom tejto dosky je, že nenudí ako poniektoré iné podobne ladené výtvory. Už len samotný prvý energický song All Creation Sings znie mimoriadne dobre aj s výrazným zborovým refrénom. Druhá skladba We Are The Men je pre mňa trochu studená sprcha. Takmer na každej doske sa nájde nejaký čierny Peter a toto je presne ten typ, opakované slová we are the men trochu ubíjajú ale dá sa to prehrýzť. Náprava prichádza v ďalších piesňach pričom Lead Me To Reason má úžasný refrén, ktorý jednoznačne vymyslí len Kerry Livgren. Po výbornej funk-rockovej The Only Way To Have a Friend nasleduje môj osobný favorit a to balada Games Of Chance & Circumstance. Úžasná melodická linka je skvelo odspievaná a celý song má silný pocitový efekt. Melódia je sprevádzaná jemnejšími klávesmi a občas aj violou. The Fury je prekvapivo napätá rocková skladba s dobre vystavanou štruktúrou a vedel by som predstaviť ako ju spieva aj samotný Steve Walsh. Ani ďalšia Progress neuhýba kvalitou a opäť zaujmú veľmi dobré vokály. Hudba je tu celkom farebná hlavne čo sa týka klávesov. Moja druhá najobľúbenejšia vec Heartland je už obligátne skvelá v melódiách a celkovom prevedení. Predposledná Zion je parádna skladba s flautou a zaujímavými hravými aranžmánmi. Koniec dosky patrí epickejšej Up From The Wasteland s veľkým otvoreným refrénom a sympaticky rozvrstvenými nápadmi.

Celý album pôsobí veľmi sebavedomo a takto má zhruba vyzerať kvalitná melodicko-rocková nahrávka. Škoda tej druhej skladby ináč by som dal hneď maximum. Ostatným piesňam nemám čo vytknúť, sú takmer dokonalé. Kerry Livgren sa musel nachádzať vo veľmi dobrej fáze svojho života keď stvoril takýto skvelý album. Silné melódie sa tu doslova predvádzajú vo svojej kráse, pričom hudba je tiež pekne dynamická. Toto sú odo mňa zaslúžené štyri hviezdičky.