Reakce na recenzi:

Mayak - @ 18.04.2013

Zatiaľ ešte neveľkému hudobnému vydavateľstvu Moon June Records sa podaril skutočne husársky reedičný kúsok, keď pod svojou značkou dodalo na trh dvojalbum s názvom Kaleidoscope.

Aj keď ide prakticky o doteraz obidva štúdiové albumy, ktoré kvartet z talianského mesta Verona vydal už skôr na domácom trhu (album Lavori In Corso v roku 1997, Scolopendra Records a Duty Free Area v roku 1999, Mellow Records).

Talent a originalitu kapely si všimol počas nahrávania živého vystúpenia D.F.A. na "Nearfest 2000 Prog Rock Festivale" (Bethlehem, Pennsylvania, USA), v podstate najvýznamnejšom svetovom festivale, venovanom progresívnemu rocku, manažér a promóter Leonardo Pavkovic a v júni roku 2001 na čerstvo založenom Moon June Records im vydal skelý a verejnosťou mimoriadne pozitívne prijatý živák s materiálom z tohoto festivalu, s názvom Work In Progress Live. Skupina potom ešte v marci roku 2002 absolvovala aj ďalší významný prog rockový festival Baja Prog (na mexicko - americkom pohraničí) a dopyt po jej štúdiových nahrávkach na americkom trhu bol logickým krokom k vydaniu tohto brilantného dvojalbumu...

D.F.A. sú inšpirovaní jasne britským art rockom 70. rokov (Yes, E.L.P., King Crimson, Gentle Giant), ale aj domácimi predstaviteľmi tohto smeru (P.F.M., Banco del Mutuo Soccorso, Le Orme), ale do art rockových štruktúr svojich kompozícii zabudúvavajú pri komponovaní hodne jazz rockových prvkov a figúr (vplyv Weather Report).

Výsledkom ich skladateľskej, kompozičnej a aranžérskej práce a nahrávania svojich hudobných produktov je vlastne skutočne kvalitný a vyvážený fusion oboch výrazných hudobných smerov. Skupinu založili ešte v roku 1991 obaja predstavitelia súdobej rytmickej sekcie - bubeník a hlavný spevák Alberto De Grandis a basgitarista Luca Baldassari, v roku 1993 prišiel po personálnej výmene gitarista Silvio Minella, ale až príchodom Alberta Bonomiho, hráča na klávesové nástroje a ďalšieho speváka, dostalo v roku 1995 kvarteto D.F.A. tú pravú a súčasnú tvár.

Hybnými silami kapely a skladatelia podstatnej väčšiny hudobného materiálu sú práve obaja spievajúci členovia, Alberto De Grandis a Alberto Bonomi. Je to skutočne zaujímavý kontrast často melodických klávesových liniek Bonomiho a jazzových pasáží, plných protirytmov bubeníka De Grandisa. Obaja súčasne aj spievajú, každý s inou farbou hlasu, pričom De Grandis zväčša dominuje. V skladbe Esperanto spieva ako hosť expresívny Alberto Piras (z tiež vynikajúcich Deus Ex Machina) a na druhom disku v nádhernej baladickej skladbičke Malia zase poeticky Giorgia Gallo. Skladateľsky, ale aj spôsobom hry na gitaru sa však občas blysne Silvio Minella. Celá štvorica muzikantov vlastne neustále perfektne šlape a na svoje si prídu tak milovníci náročnejších foriem progresívneho rocku, ako aj jazzrocku a fusion.

Pätnásť pôvodných, teraz remastrovaných štúdiových kompozíci je doplnených aj o ich tri živé verzie (Work Machine na prvom CD a Space Ace Man a Collage na druhom CD), čo kompaktnému charakteru dvojalbumu nepochybne pozitívne ešte pridalo. Pre vnímavého poslucháča je táto hudba balzámom na uši a informácia, že Moon June Records sa chystá v polovici roku 2008 vydať pomerne dlho očakávané tretie štúdiové dielo kapely D.F.A. je nepochybne príjemnou a potešiteľnou správou.



12. 1. 2008