alienshore - @ 21.04.2013 | #

Talianska progresívna scéna je zastúpená kapelami ako Premiata Forneria Marconi, Banco Del Mutuo Soccorso, Le Orme, Area alebo Museo Rosenbach, ktoré urobili talianom vo svete prog-rocku veľké meno. Je tu však aj ďalšia generácia hudobníkov, ktorí sa snažia posúvať tento žáner a byť rovnako osobití ako kedysi klasické italo-prog skupiny. Konkrétne Yugen, Deus Ex Machina, Accordo Dei Contrari a aj D.F.A. sú formácie, ktoré tvoria hudbu veľmi svojským spôsobom. Práve D.F.A. patrí medzi špičkové európske progresívne fusion kapely vďaka svojej vysokej inštrumentálnej zdatnosti a hlavne schopnosti písať famózne kompozície. Tretí štúdiový album 4th je z kategórie skvostných opusov, kde naozaj nie je núdza o štruktúrované inštrumentálne plochy. Dômyselne skomponované skladby odkrývajú ich umelecké cítenie a zmysel pre virtuóznu dynamiku.

Ako inšpiračný vzor by sme mohli vziať napr. Weather Report, Gentle Giant, Yes ale aj klasický italo-prog či canterbury po vzoru Soft Machine. Alberto Bonomi využíva hojne hrejivý zvuk Fender Rhodes, ale dôjde aj na elegantné piano. Jeho technická hra a talent je pre túto kapelu určujúcim prvkom a z jeho prstov vychádzajú silné motívy a aj improvizačné sóla. Ďalšou dôležitou persónou je bubeník Alberto De Grandis, ktorý skladal hudbu spoločne s Bonomim a prispieval aj ako vokalista. Gitarové vyhrávky a sóla pripomínajú Allana Holdsworta alebo aj Stevea Hacketta. Basgitara Luca Baldassariho sekunduje bicím nástrojom skvelými groove rytmami.

Baltasaurus je dlhometrážny výlet do končín progresívneho fusion. Klávesy čarujú kadejaké nápady a rovnako je na tom aj kreatívna rytmika s gitarou. Pyrotechnické kanonády však majú nápaditý ťah a taktiež sú tu aj jemnejšie plochy s úžasným zvukom Fender Rhodes. Druhá Flying Trip je o čosi melodickejším kúskom s opäť vyšperkovanou hudobnou zložkou, ktorá na rytmickej báze ponúka dokonalé zvukomalebné plochy. Fusion nakladačka Vietato Generalizzare je celkom heavy s expresívnymi klávesmi a ťažkotonážnou rytmickou sekciou. Gitara odohrá krásne štruktúrované a pritom melodické sóla. Najdlhšia vec Mosoq Runa začne citlivými klavírnymi akordmi a pridajú sa aj čelisti s violou. V piatej minúte sa odpichne krásnym nápadom, na ktorom sa začnú odvíjať skvelé sóla a ďalšie hudobné motívy. Bubeník De Grandis spieva prekvapivo po anglicky v skladbe The Mirror. To trvá len chvíľu a na rad príde silne hypnotická fusion nálada s príchuťou blízkeho východu. Hammond orgán v spojení ťažšou rytmikou mi pripomína francúzsku kapelu One Shot. Na konci skladby sa trochu viac prejaví bubeník a ukáže zopár svojich ťahov. Koniec albumu v podobe La ballata de 'isposa 'e Mannorri je veľmi pekný a odľahčený. Netypický spev vokálnej skupiny Andhira so sláčikovými nástrojmi vyvoláva zaujímavé pocity a je to krásne podmanivý koniec celej dosky.

Tejto nahrávke nemám čo vytknúť. Po skladateľskej, zvukovej a invenčnej stránke je to dielo hodné obdivu. Takto si zhruba predstavujem kvalitný progresívny fusion najvyššej kvality. Je škoda, že taký muzikant ako Alberto Bonomi opustil tento svet a tým aj ukončil kariéru D.F.A.. Všetky tri štúdiové albumy sú absolútne úžasné. Pre mňa je táto kapela jedna z najlepších z krajiny veľkej čižmy a ich hudba mi prináša slastné pocitové uspokojenie.

Poki @ 21.04.2013 20:50:02 | #
Mayak: A k čemu pomohlo, že jsi do té pochvaly na recenze "alienshore" zahrnul i osobní urážky na ostatní?

Upozorňuji, že pokud se chceš nadále účastnit diskuzí na tomto hudebním portále, musíš dodržovat pravidla. Již jsi zabanovaný na našem facebookovém profilu (budiž ti nápovědou, že jako jediný) za tvé spamové výkřiky. Pokud nechceš přijít o profil i zde, zamysli se, prosím, před každým příspěvkem, zda opravdu musíš útočit na ostatní a nestačí ti bavit se o hudbě.