Reakce na recenzi:

alienshore - @ 02.06.2013

Predošlé dva počiny De Republica a Equilibrismo Da Insofferenza boli divoké a veľmi energické. Cinque je trochu iný album, je však podporený jemnejšou inštrumentáciou a pomalšími skladbami. Pod touto evidentnou zmenou však aj naďalej horí oheň, ktorý je tak typický pre tvorbu Deus Ex Machina. Do tohto diela sa treba viacej započúvať, pretože je na prvý dojem obťažnejší a menej uchopiteľný. Pomalšie no pritom náročné rytmy sú stále na vysokej úrovni, pretože každý člen je virtuóz svojho nástroja. Kapela sa aj naďalej venuje progresívnemu jazz/fusion a občas sa vyskytnú plochy, ktoré pripomínajú Gentle Giant. Práve toto eklektické spájanie žánrov robí túto skupinu veľmi atraktívnou. Zaujímavosťou je aj viacero akustických pasáži popri vypracovaných progresívnych kúskoch. Sem tam sa objavia aj avantgardnejšie momenty, ale všetko slúži k jednoliatemu hudobnému prejavu.

Akustická gitara otvára song Convolutus. Nasleduje uvoľnený fusion rytmus s dráždivým Pirasovým spevom. Skladbu podporujú husle a aj zaujímavé náročnejšie výpady. Rhinoceros je v preklade nosorožec a má kvalitné točivé tempo s ostrejšími hranami. Výrazným nástrojov sú tu jednoznačne klávesy, ktoré robia expresívne sprievody a sóla. Skvelá Uomo del Futuro Passato má jazzovejší charakter s kvalitnými Fender Rhodes klávesmi. Je odspievaná prekvapivo po taliansky a na konci sa objaví aj Gentle Giant vychytávka. Veľmi dobre znie akustická Olim Sol Rogavit Terram I s gitarou, husľami a Pirasovým spevom. Il Pensiero Che Porta Alle Cose Importanti je ďalšia nakladačka spievaná po taliansky. Skladba má v podtitule funky 2001, no nie je to funk v pravom zmysle slova ale má celkom živý rytmus s meniacimi sa harmóniami. Klávesy opäť pripomenú Gentle Giant a dobre tu pôsobia aj samotné husle. Tento nástroj dostane slovo aj v Luce, ktorá je akustickou záležitosťou a jedná sa v podstate o duet huslí a gitary s prispením basy. De Ordinis Ratione je výborné vystavaná po inštrumentálnej stránke s progresívnymi dozvukmi Gentle Giant. Po tomto energickom kúsku nasleduje posledná Olim Sol Rogavit Terram II s komornou atmosférou. Skladba má charakter vážnej hudby s avantgardnejším cítením a Piras spieva trochu citlivejšie ako je u neho zvykom. Trvá to celé osem minút, potom je ticho a od jedenástej minúty sa vyskytujú útržky z nahrávacieho procesu tohto albumu.

Filozofia tejto dosky je trochu odlišná. Je to však stále dielo, ktoré uteká kvalitou ďaleko od podobne žánrovo zameranej konkurencie. Deus Ex Machina nie kapela, ktorá bude recyklovať svoje predošlé albumy, namiesto toho stvorí niečo ich posunie nejako vpred. Cinque predstavuje opäť vrcholné snaženie týchto Talianov a ich prvotriedne muzikantstvo je príkladom toho ako plnohodnotne využiť talent, ktorý je človeku daný. Albumu sa nedá nič zásadné vytknúť a hodnotím ho reálne 4,5 hviezdičkami.